Počuť sólový koncert výnimočného slovenského hudobníka Jozefa Doda Šošoku (60) je zážitkom pre milovníkov hudby. Čerstvý jubilant má za sebou viac ako štyridsať rokov džezovej umeleckej činnosti. Na otázku, kedy začal vnímať štýl hudby, ktorú si zamiloval, odpovedá: "Keď som mal desať -- jedenásť rokov, pochopil som, že pre mňa sa džez stal najväčším fenoménom v oblasti hudby. Vnikol do môjho vnútra, aby tam zostal." Hudba pre bicie nástroje, perkusie, kongá, osemnásť ladených gongov a symfonické zvony Šošoku ovplyvnila. "Prechádza to mojím vnútrom, dušou, slovom, je to soul, blues, džez. Ostatné žánre vnímam tak, že prechádzajú jedným uchom dnu, druhým von. Vypočujem si ich, ale nezostávajú vnútri. Samozrejme, sú aj výnimky -- klasika. Ona človeka kreuje, je to tradícia. Inokedy zas napĺňa určitým zmyslom pre svoju harmóniu, rytmus. A z takej hudby mávam zvláštne pocity, pretože hovorí, ako ľudia žili pred sto rokmi, keď sme tu ešte neboli. Gospelové blues je reálne, priamo korešpondujúce so životom človeka. Je zaujímavé, že všetky odnože džezu zostali permanentne aktuálne. Stále sa vyvíjajú. Realita ma dokáže fascinovať. Má pre mňa silný vnem."
Najvýznamnejší slovenský sólista na bicie nástroje a perkusie Dodo Šošoka sa v máji pripravuje na turné po Austrálii a do krajiny vychádzajúceho slnka -- Japonska. Čo bude jeho zmyslom? "Budem sa prezentovať so svojou muzikou. Je to de facto vlastný projekt, ktorý som prvý raz prezentoval premiérovo pred piatimi rokmi. Tento hudobný projekt som, obrazne povedané, staval takmer osemnásť rokov. Jeho názov je Akustická hudba bicích nástrojov a perkusií. Boli doň zakomponované ladené gongy, ale aj rôzne africké nástroje, symfonické zvony a pod. Nie som chvastúň, nie je tam však žiadna elektronika a nie je tam hudobný podvod. Skrátka, je to čistá odohraná muzika. No a či mám svoj hudobný totem? V podstate áno. Zostal mi z ranej mladosti, keď som prvý raz počul džez. V dobrom slova zmysle, bol to pre mňa šok. Džez je pre mňa najväčší fenomén hudby. Takže, on je mojím hudobným totemom. Mimochodom, ani hudobné umenie tretieho tisícročia bez ľudí by nebolo umením. Hudbou chcem osloviť a komunikovať s ľuďmi."
Svieža myseľ, ale aj pravidelné návštevy čierneho kontinentu -- Afriky, kde bol osemkrát, čerstvému šesťdesiatnikovi dodávajú obrovskú energiu. Jeho najsilnejším inšpiračným motívom sú ľudia a ich život. "Navštevujem západnú Afriku -- Zambiu a Senegal. Medzi domorodcami žijem, spím s nimi a prirodzene, že aj hrám. Len vtedy zažijete autentickú -- reálnu hudobnú kultúru. Inšpirovalo ma to a pre výtvarného zberateľa Ivana Melicherčíka som napísal tri skladby s africkým nádychom. Pre poslednú výstavu v Trenčíne som zložil skladbu Tribute to Africa, pocta Afrike. Keď sa ma pýtate, či sa nezberám na dôchodok, odpovedám nie -- džezmeni zomierajú na pódiu, sumarizuje Dodo Šošoka.
StoryEditor