Videli ste už v živote izraelský film? Aspoň vám rozprával váš známy o izraelskom filme, ktorý videl? Nuž, Izrael nie je Hollywood a Izrael nemá filmovú tradíciu ako Francúzsko alebo Taliansko, "izraelská filmová škola" nie je vo svete pojem ako napríklad česká filmová škola. Ale život vytvára všade situácie, ktoré citlivé duše sa pokúšajú umelecky stvárniť a čím sú tieto udalosti dramatickejšie alebo ľudsky tragickejšie, tým je týchto pokusov viac. A keďže v Izraeli a okolo neho nie je nedostatok dramatických udalostí, vzniklo aj niekoľko izraelských filmov, ktoré vzbudili pozornosť aj v zahraničí. Pozoruhodné na nich je predovšetkým, že ich predmetom nie je nepriateľstvo a nenávisť, ani vojenské víťazstvá, ale naopak: hľadanie spoločného menovateľa a ľudských vzťahov so susednými národmi.
Križiacka pevnosť
Tak je tomu aj s filmom "Beaufort", ktorý sa teraz dostal medzi piatich konečných kandidátov v súťaži pre Oscar za "najlepší zahraničný film roka". Líči činy, nálady a myšlienky vojakov v južnom Libanone v križiackej pevnosti Beaufort z 12. storočia v poslednom období pred ústupom izraelskej armády v roku 1980 -- keď už tam vlastne nemajú čo robiť, čakajú iba na evakuáciu, ale stále ešte sú nezmyselne vystavení nebezpečenstvu, že ich zasiahne posledná guľka Hezbolly. Je to veľmi ľudský film, hlboko zasahujúci každého, kto kedysi bol v podobnej situácii alebo si podobnú situáciu dokáže predstaviť. Možno, že americkí organizátori súťaže o Oscary mali na mysli situáciu amerických vojakov v Iraku, keď do súťaže zaradili Beaufort.
Kandidát na Oscara
Beaufort je po roku 1984 prvý izraelský film, ktorý bol zaradený do konečného štádia súťaže o Oscara. Vzbudil pozornosť už pred rokom, keď na berlínskom filmovom festivale získal hlavnú cenu za réžiu. A predsa to nebol toho roku hlavný izraelský kandidát: pôvodne mal kandidovať film "Návšteva orchestru". Aj ten pojednáva o arabsko-izraelskej problematike: egyptský vojenský orchester sa vďaka série omylov dostane do izraelského malého mestečka. Porota tento film odmietla, pretože sa v ňom vraj hovorí príliš mnoho anglicky a nie miestnymi jazykmi. Ale ako mohli Egypťania a Izraelčania spolu hovoriť, keď angličtina bola ich jediným spoločným jazykom? Tak či tak: izraelský film je na postupe. A získava priaznivcov práve vďaka svojmu humanistickému odkazu.
StoryEditor