StoryEditor

Fenomén takzvanej kvalitnej televízie: Keď seriály predbiehajú filmy

10.03.2020, 23:00
Autor:
Kamil FilaKamil Fila
Už dlho neplatí tvrdenie, že zapnúť si televíziu znamená pozerať sa na nezmyselné hlúposti.

Boli časy, keď televízia v našich životoch znamenala úbežník šedivej pravidelnosti. V túto dennú hodinu idú hlavné správy, teraz večerný seriál, iný seriál zasa sledujeme po návrate z práce, pred správami ide krátka televízna súťaž alebo sitcom.

​Seriály boli nasadzované v určitý deň a čakalo sa celý týždeň na ďalšiu epizódu. Existujú prípady, keď sa v rôznych častiach Indie kvôli vysielaniu jednej telenovely presúval koniec pracovného času, aby ženy po návrate z poľa stihli nový diel.

V Československu väčšinou nevysielali niekoľko nových seriálov súčasne už len preto, že vysielací kanál bol iba jeden a neskôr dva, pričom na druhom sa hrali reprízy starších seriálov a filmy pre pamätníkov.

Televízia ani nemala prinášať veľa vzrušenia, ani byť sviatkom, nevyžadovala sústredené sledovanie. Bola kulisou a pohyblivou tapetou v bytoch. Celým obsahom a existenciou dávala televízia najavo, že slúži každodennosti a poskytuje akési bezpečie: že naše životy sú rovnaké, majú kontinuitu, že niečo bude pokračovať a že budú reprízy.

Nástup lepšej televízie

Keď univerzálny učenec Umberto Eco písal o paleotelevízii a neotelevízii, dokázal rozlíšiť, že predtým mala televízia skôr propagandistický charakter, ale hovorila viac o svete „vonku“, zatiaľ čo neotelevízia, čím myslel prevažne taliansku televíziu od 80. rokov, skôr rozpráva sama o sebe, odkazuje na svoje hviezdy a obsahom je to, čo sa deje priamo v štúdiu, kde sa spieva alebo roztáča koleso šťastia.

Vrcholom mohli byť niekedy na konci 90. rokov televízne reality šou, kde boli ľudia zavretí v domoch a sami sa stali predmetom televízneho vysielania, zatiaľ čo sa na nich pozerali ľudia vo svojich domovoch, tiež izolovaní v  istom konzumeristickom uzavretom okruhu.

Ľudia v reality šou zlorečili publiku, ktoré sa na nich pozeralo, a nadávalo im do voyeurov, zatiaľ čo publikum pri obrazovkách posielalo aktérom esemeskami nevhodné správy, že sú darmožráči a prostitúti.

Nech sa televízia vyvíjala akokoľvek, vždy bola jej hraná produkcia chápaná ako lacnejšia verzia filmov do kín: s horšou natáčacou technikou, s menším rozlíšením obrazu a menšou zvukovou citlivosťou, s&nbs...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-11-02 17:41:37 - Feat.: - Title: Slováci môžu navštíviť Čínu bez víza. Šimkovičová v Pekingu rokovala o posilnení spolupráce v oblasti kultúry 02 - Modified: 2024-10-31 11:37:07 - Feat.: - Title: Musí to ísť jednoduchšie! Revolúciu vo fotografovaní odštartoval George Eastman v maminej kuchyni 03 - Modified: 2024-10-30 23:00:00 - Feat.: - Title: Zuzana Smatanová: Rozbila som sa na kúsky a zase poskladala nanovo. Je užitočné držať sa "na nule" 04 - Modified: 2024-10-29 23:00:00 - Feat.: - Title: O ministerstve pravdy a tých, ktorí keď sa vzoprú, zmiznú. Prečo nás 1984 od Orwella desí viac ako horory? 05 - Modified: 2024-10-30 08:22:49 - Feat.: - Title: Neviete, čo pozerať? Nájdite si seriál či film podľa znamenia, v ktorom ste sa narodili
menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
02. november 2024 22:36