Arthur C. Clarke bol posledný gigant zlatého veku sci-fi. V praxi to znamenalo, že autorsky dal svetu niektoré celkom nové vedecko-fantastické motívy a rezervoár tém, ktoré sa dodnes spracúvajú. Okrem toho, že bol priekopníkom vedeckej fantastiky ako spisovateľstva, bol výnimočný aj z hľadiska podnetov pre vedeckosť. Na sklonku 80. rokov sa podieľal na založení poradného zboru amerických prezidentov, ktorý je zložený z futurológov, vedcov a spisovateľov sci-fi. Hovorí sa, že mnohé veci, ktoré sa doteraz vo vede a v technike vyvinuli, majú na "svedomí" práve oni.
Metafora science fiction
Niektoré z jeho románov, napríklad Setkání s Rámou, Koniec detstva či Mestá a hviezdy, sú úžasné nie len ako vedecko-fantastické texty, ale najmä ako literárne texty. Hoci najznámejším dielom je 2001: Vesmírna odysea, určite to nie je najlepšie, čo napísal. Z hľadiska literatúry bol autorom, ktorý bol nielen nápaditý, ale mal aj výborné umelecké cítenie textu.
Navyše, nepotreboval sa od ostatných sci-fi spisovateľov odlišovať, pretože bol originál. Arthur Clarke, Issac Asimov a Robert Anson Heinlein, Brian W. Aldis, Robert Silverberg dodnes patria medzi najväčšie mená hard sci-fi.
Jeho doménou bolo filozofické domýšľanie možností technológie. Síce písal hard sci-fi, teda technologickú sci-fi, tieto filozofické predstavy boli preňho charakteristické, dá sa povedať až typické. Aj v najznámejšom diele 2001: Vesmírna odysea, metaforicky rieši ľudský filozofický vývoj. Veril v mimozemský život, ale iba na úrovni buniek.
Skutočná rozlúčka
Posledné roky svojho života prežil na Srí Lanke. Odišiel sem zo svetiel rámp ako guru. Priznal, že ako literát končí. Na Srí Lanke sa začal venovať úplne iným veciam, ako je písanie beletrie. Práve to, že si vybral tento odľahlý svet, tento ostrov, je skutočná rozlúčka skutočne veľkého mozgu.
StoryEditor