Slávnostné bankety bývali vždy nudné. Berger ich neznášal. Na tomto sa mala odovzdávať zvláštna cena ministerstva sociálnych vecí za prínos k dlho očakávanej populačnej explózii. Získala ju spoločnosť Lost Angeles vyrábajúca prezervatívy. Jeden z jej zamestnancov prišiel totiž na geniálnu a odvážnu myšlienku distribuovať deravé kondómy. (Tento fakt je však predmetom štátneho tajomstva, preto ho, prosím, pokiaľ to bude len trochu možné, ďalej nerozširujte!) Vďaka tomu počet novorodencov za posledný rok závratne stúpol, čo sa utešene odzrkadlilo aj na demografickej krivke.
Berger už začínal ľutovať, že na banket - tak, ako zvyčajne - neposlal svoj druhý Lincoln vybavený nafukovacou figurínou v jeho podobe. Spravidla nikto nič nezbadal a Berger si ďalší deň zväčša v spoločenských rubrikách novín prečítal, že na recepcii, či slávnostnej večeri, bol nebývalo šarmantný a spoločenský.
Namiesto toho len otrávene sledoval, ako sa vedľa neho na kožených poťahoch limuzíny rozjarene rozvaľuje holohlavý riaditeľ spoločnosti Lost Angeles pre strednú Európu a dychtivo mu túži porozprávať o najnovšom projekte firmy.
"Všetko je to vlastne veľmi jednoduché!" hlaholil mu do ucha. "Treba vyvolať u zákazníka pocit ohrozenia a vzápätí mu ponúknuť riešenie. To je alfou a omegou celého marketingu! Poviem vám príklad: VEDELI STE, ŽE OBYČAJNÉ IZBOVÉ RASTLINY PRODUKUJÚ ŠESŤKRÁT VIAC UV ŽIARENIA AKO VÁŠ POČÍTAČ?"
Gestikuloval rukami nevediac o tom, že nenápadne oblieva Bergerove nohavice najdrahšou whisky. Berger bez záujmu krútil hlavou.
"Nebojte sa! Je to, samozrejme, hlúposť. Ale sama osebe nestačí. Zákazník predsa nie je idiot! Musíte uviesť, že toto tvrdenie vyplýva z výskumov - nezabudnite pripojiť, že z tých najnovších. To je veľmi dôležité! Navyše treba spomenúť meno nejakej renomovanej americkej univerzity alebo laboratória, najlepšie, keď spomínaná inštitúcia vôbec neexistuje, aby ste predišli prípadným problémom a mrzutostiam! Bla-bla-bla... Percentá a čísla, ktoré neublížia, ale ani nikomu nič nepovedia - ide len a len o dobrý dojem. A propos - čo sa týka tých výskumov - nemusíte sa im úplne vyhnúť! Naopak! Iste to ovládate - vedci dajú zvyčajne za pravdu tomu, kto projekt zaplatil. Je to tvrdé pravidlo a nemajú ani veľmi na výber. A teraz pozor!"
Riaditeľ Lost Angeles pre strednú Európu zdvihnutým ukazovákom takmer vypichol Bergerovi oko.
"Teraz prichádza to najdôležitejšie! Veľký červený nápis - NAŠA FIRMA PONÚKA UNIVERZÁLNY KRÉM PROTI UV ŽIARENIU PRODUKOVANÉMU VAŠIMI DOMÁCIMI RASTLINAMI! A to je celé! Zvyšok je hračka. Zákazník sa cíti dobre. Je mu dobre! Túžbou nás všetkých je predsa, doparoma, aspoň na chvíľu sa cítiť dobre!" skandoval. "Alebo prinajmenšom znesiteľne, no nie? To je naša vysoko humánna filozofia. O tom to predsa všetko celé je! A zákazníkovi to bohate stačí. Je mu dobre? Áno! Znamená to predsa toľko, že UV žiarenie z izbových rastlín naňho nepôsobí! Však? Prezradím vám firemné tajomstvo!" Riaditeľ Lost Angeles pre strednú Európu sa naklonil k Bergerovi a zašepkal mu do ucha: "Všetko je viera. Viera lieči, nie lieky!"
V zápale vysvetľovania sa celkom spotil a vypil na ex zvyšok whisky, až mu od nadšenia pár kvapiek vyprsklo nosom.
"Neuveriteľné...!" zíval Berger.
"Ale pretože sa, samozrejme, chceme vyvarovať omylov, zamestnávame aj istého muža - médium - ktorý sa snaží pozitívnou energiou vplývať práve v tej chvíli, keď potenciálny zákazník použije náš výrobok - na letáku totiž odporúčame aplikovať krém medzi dvadsiatou a dvadsiatou prvou hodinou, vtedy má mať najlepšie účinky!"
"Geniálne..." povedal otrávene Berger a znudene pozoroval cez dymové sklá dianie na recepcii.
Švédske stoly prekypovali jedlom. Prvá várka sa stratila už počas úvodnej prezentácie. Ešte živé kraby lenivo pochodovali po bielych závejoch ryže, akvárium bolo plné rýb, z ktorých si stačilo len vybrať. Okolo stolov sa týčila nepriedušná stena z modrých, čiernych a zelených oblekov, kostýmov módnych farieb a večerných toaliet, z ktorých sa sem-tam oddelila krátkozraká hlava, alebo ruka s vidličkou, a s korisťou zase zmizla do nenávratna.
Neďaleko auta sa hltavo napchával exfinalista reality show Láska na prvý pohľad
Aj riaditeľ Lost Angeles pre strednú Európu sa niekam vytratil.
Berger sa rozvaľoval na kožených poťahoch obklopený jedlom, labužnícky do seba vdychoval čierne zrniečka kaviáru a zapíjal ich portským Cockburn 20 Year Old Tawny, ročník 1983.
"Život je zvláštny...!" rozhovoril sa po druhej fľaši.
Krištof sedel oproti nemu so šálkou čierneho čaju a stoicky ho pozoroval.
"Musíš stále hovoriť... len aby nenastalo ticho! Ticho je nebezpečné! Veľmi nebezpečné! Vidíš ich? Rozprávajú!" Bergerov opitý prst zanechal mastnú šmuhu na tmavom okne Lincolna.
Tam vonku sa bavili ľudia, smiali sa, vtipkovali. Jeho ruka sa zviezla zase dolu.
"Tárajú, trepú dve na tri, rozprávajú! Keď nerozprávaš, myslia si, že si slabý! Vtedy sa na teba vrhnú ako... ako...! Psy! Tak je to...! Bol si niekedy malý?"
Krištof si usrkol z horúceho čaju a pokrčil plecami.
"No tak, šepkár, niečo som sa ťa pýtal! Kurva! Bol si niekedy malý? Malý... chlapec?!"
Krištof sklonil hlavu a pozeral do šálky.
"Lebo ja som bol, vieš... Keď som sa niekedy vracal domov a už bola tma, musel som prejsť takou... takou tmavou chodbou... Bolo tam zopár pavúkov, alebo možno netopier... a vlhké steny... nič viac... Nič viac... Doriti! Ale mal som strach! Pekelný strach!
A vieš čo som robil, aby som sa nebál?! Vieš to?!"
Šepkár pokrútil hlavou.
"Rozprával som! Čokoľvek! Len som nesmel byť ticho... Kurva, lebo vtedy by to práve začalo byť nebezpečné...! Naozaj nebezpečné! Rozumieš...?"
Berger si vložil do úst celý krémeš, až mu z kútikov úst vytryskla biela šľahačka. Zamyslene prežúval.
"A tak je to doteraz. Musím hovoriť, hovoriť, hovoriť...! Musím hovoriť... čo najlepšie. Nesmiem vypadnúť z úlohy... V tom je moja sila!... Keď mlčím, myslia si, že nič neviem... Že som už odpísaný! Hajzli, posratí hajzli! A keď naozaj neviem... keď naozaj neviem čo povedať, musím to zahovoriť... Potom si to nikto nevšimne... Keď rozprávaš, máš moc!
A je fakt jedno čo rozprávaš!"
Hlas mu slabol, tvár sa mu skrivila. Telo opilecky ochablo ako kus huspeniny, čím dal Krištofovi príležitosť spomenúť si na svoje vlastné detstvo. Videl Bergerovu tvár ako studeno starej mamy, ktoré nechávala v pivnici, aby stuhlo. V mise, zavesené v trasľavom vákuu, viseli kúsky chrupaviek, mäsa, mrkvy, hrášku, petržlenu... Koláž rozličných farieb. A celkom navrchu sa rozlieval biely tuk.
"Prepáč mi to, šepkár...!" Berger sa mu zvalil do náručia.
Vzlykal. Krištof mal na chvíľu, na malý zlomok sekundy pocit, že ho má vlastne rád. Bergerove sliny mu tiekli po čistom saku, zarastenej tvári, aj po flanelovej košeli. Chytil ho súcitne za ruku.
"Počkaj, je mi zle!"
Pri pohľade do vedierka na šampanské si vzápätí mohol Krištof pripomenúť ako vyzerala huspenina starej mamy ešte pred stuhnutím.
n n n
"Neuveríš, čo som dnes dostala!"
Krištofovi do náručia vpadla rozžiarená matka hneď vo dverách jeho bytu. V rukách, trasúcich sa od vzrušenia, držala tmavomodrú teplákovú súpravu sovietskej výroby s nášivkou v štýle piatich prepletených kruhov. Tipoval, že v takých nastúpili ruskí športovci na Olympiádu v tisícdeväťstoosemdesiatom. Nová zásielka pre nostalgických straníkov z KOMU-SHOPU. Krištof predstieral, že sa nezmôže na slovo. Alebo sa naň naozaj nezmohol. V každom prípade to však vyšlo takmer narovnako.
"Obleč si to, synček!"
Krištof sa do súpravy neochotne nasúkal a zamračený zostal stáť v strede miestnosti.
"Nó...!" obdivovala ho matka. "Ako sa ti páči?"
"Hm... no... Hm..."
Jeho dobrá matka predviedla skvelú ukážku rokmi pestovanej selektívnej hluchoty, pretože sa neprestala usmievať.
"Ja som vedela, že budeš nadšený! Otoč sa, nech si ťa dobre obzriem, synak! Na tých fotkách v novinách musíš vyzerať dobre...! Nie je ťa tam síce poriadne vidieť, ale aj tak. Stačí, že ja viem, že tam si! Ako vraví pani Šindelárová - Život je krásny a oplatí sa oň bojovať!"
"He... He-hemm-mingway...!" zahundral Krištof.
"Čože?"
"Nno... to... ppp... pp-poveda-l He... hem... ming..."
"Hemingway? Tak aj ten to hovoril?! Predstav si! No ale ako poznám Šindelárovú, ona bola určite prvá!" krútila hlavou matka a naprávala Krištofovi límec. "Ukradol jej to, sviniar! V dnešnom svete si už človek nemôže byť istý naozaj ničím!"
Krištof siahol do tašky a kládol na stôl rozličné jedlá.
"Čo to máš? Hí!!! Kde si to vzal, synak?!"
Krištof pokrčil plecami a postrčil k matke veľký tanier s kaviárom.
"Ka-ka-kaspické mm-more..." povedal a naznačil bublinky unikajúce kamsi nad hladinu.
"Toto nedopadne dobre, toto nedopadne dobre!" povedala matka a šedé guľôčky jej praskali pod zubami. V ústach sa rozlievala lahodná chuť - toľko prezrádzal jej výraz.
Krištof si vzdychol. Keby matke povedal, že kaviár je v skutočnosti zo Švédska alebo z Ameriky, určite by jej nechutil. Cítila by v ňom žaburinu a skazený rybí tuk.
Pomaly zavrela oči a blažene sa usmiala.
"Kaspické more..." vydýchla. "Astrachaň... Krasnovodsk... Baku..."
zajtra v hn
V ďalšom pokračovaní príbehu poslanec Berger vystúpi v parlamente ako veľká hviezda. S výdatnou šepkárovou pomocou.