Komárno patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na Slovensku, ktoré boli svojou polohou na sútoku riek Dunaj a Váh aj významným strategickým miestom. Preto tu vybudovali jeden z najväčších pevnostných systémov rakúsko-uhorskej monarchie, povedal v rozhovore pre TASR pamiatkar Ľudovít Gráfel. Celý pevnostný systém, až na niektoré detaily, je podľa jeho slov zachovaný dodnes v pôvodnom stave.
Nová pevnosť Komárna
V období tureckých vojen sa Komárno stalo hraničnou pevnosťou. Cisár Ferdinand nariadil výstavbu modernej pevnosti, povolal fortifikačných staviteľov z Talianska a vznikla prvá bastiónová pevnosť v európskom vnútrozemí. Približne o sto rokov neskôr bola rozšírená o takzvanú Novú pevnosť. Odolala všetkým dobyvačným vojnám Turkov.
Po tureckých vojnách stráca pevnosť svoj význam. Rakúska vojnová mašinéria na ňu znova upriamila svoju pozornosť začiatkom 19. storočia, prestavali Starú i Novú pevnosť, a vybudovali tiež vonkajšie obranné línie, Palatínovu a Vážsku líniu, v polovici 19. storočia aj predsunuté pevnosti za rieku Dunaj a Váh, a na strane dnešného Maďarska dve veľké pevnosti – Monoštorská pevnosť a pevnosť Igmánd.
"Návštevník si môže pozrieť prakticky všetky objekty s výnimkou tých, v ktorých sú prevádzky či technológie rôznych podnikov. Najzaujímavejšia a historicky najhodnotnejšia je časť Starej a Novej pevnosti, ktoré sú tiež sprístupnené verejnosti, aj keď iba so sprievodcom z dôvodu bezpečnosti návštevníkov," spresnil Gráfel.
Obnovené boli bastión VI., ktorý sa nachádza najsevernejšie v obrannej línii a je v ňom expozícia rímskych pamiatok, bastión V. s ďalšími expozíciami, bastión II. aj Bratislavská brána, ktorá bola hlavným vstupom do chráneného územia pevnosti. Priestory niektorých bastiónov slúžia ako reštaurácie.
Stará pevnosť je žiaľ jednou z najhorších z hľadiska stavebno-technického stavu. Vyše 15 rokov je majetkom mesta, ktoré sa ju postupne snaží obnovovať z rôznych finančných zdrojov.
"Tieto objekty kedysi udržiavala monarchia a boli postavené pre dvestotisícovú armádu. Dnes také mesto ako Komárno svojimi finančnými prostriedkami nestačí. Je však už obnovená Ferdinandova brána, Leopoldova brána, takzvaný muničný sklad - pracháreň, postupne sa obnovujú jednotlivé časti kasárenskej budovy, ktorá je jedným z najväčších objektov na Slovensku s dĺžkou vyše 620 metrov. Strecha už bola obnovená, postupne ju chceme napĺňať rôznymi novými funkciami," dodal pamiatkar.
Pevnosť stráži Kamenná panna
Vonkajší obvod pevnostného systému je podľa Gráfela 12,5 kilometra. Stará pevnosť stojí na rozlohe vyše 12 hektárov. Od hrotu bastiónu, kde je umiestnená Kamenná panna, po najvýchodnejší cíp je dĺžka 750 metrov. V Palatínovej línii sú nadzemné chodby s celkovou dĺžkou 5,5 kilometra.
Nedobytnosť tejto pevnosti symbolizuje takzvaná Kamenná panna – alegorická baroková postava umiestnená na bastióne madony, ktorý je najväčším bastiónom Novej pevnosti. Na podstavci sochy je uvedený nápis "Nec Arte, Nec Marte", čo vo voľnom preklade znamená "Ani ľsťou, ani silou".
Komárno bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu, kde sa nachádza vyše 40 národných kultúrnych pamiatok. Medzi nimi je Dôstojnícky pavilón, ktorý je jedným z najväčších objektov historického jadra mesta. V minulosti slúžil na ubytovanie dôstojníkov rakúsko-uhorskej armády.
Významnou pamiatkou je budova radnice pochádzajúca z polovice 18. storočia, ktorá bola prestavaná v 19. storočí. Ďalším významným historickým objektom mesta je klasicisticky upravený barokový trojičný stĺp, pravoslávny kostol, ktorý slúžil tamojšej silnej srbskej komunite.
"Zo stredovekých a barokových pamiatok sa žiaľ veľa nezachovalo, dve veľké zemetrasenia v roku 1763 a 1783 totiž prakticky zrovnali mesto so zemou. V roku 1745 získava Komárno od uhorskej kráľovnej Márie Terézie privilégium slobodného kráľovského mesta, ale ako mesto bolo konštituované ešte v roku 1265 Belom IV.," uzavrel komárňanský pamiatkar.