Cena Oskára Čepana sa udeľuje už 25 rokov. Jej finalisti dostávajú šancu zviditeľniť sa a pracovať pod dohľadom skúsených medzinárodných kurátorov.
Víťaz už tradične zamieri na rezidenčný pobyt do New Yorku. Medzinárodná porota už vybrala štvoricu talentovaných umelcov, ktorí sa chystajú na veľkú výstavu v Novej synagóge v Žiline.
Ľudmila Hrachovinová, Daniela Krajčová, Kristián Németh a Jozef Pilát. Všetci štyria sú vizuálni umelci a majú menej ako 40 rokov. Pozrite si ich na fotogafiách Kvet Nguyen:
„Porota zostavila výber finalistov na základe dôslednosti, vôle objavovať, precíznosti a tvorivých ambícií autorov,“ odôvodnili porotcovia ich výber.
Tento rok sa do Ceny, ktorá oslavuje už štvrťstoročnicu, prihlásilo 36 autorov a autoriek. Finalistov súťaže vyberali v najprísnejších obdobiach jarného lockdownu a porotcovia o nich debatovali najmä prostredníctvom videohovorov.
„Vybraní finalisti dostali finančnú podporu na produkciu nového diela. Toto dielo má byť úplne nové alebo dosiaľ nikde nevystavované.
Väčšina projektov je však koncipovaná širšie, a tak ich umelci zasadia do aktuálneho kontextu,“ povedala nám riaditeľka Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová.
Od mája všetci intenzívne pracujú na výstave, ktorú otvoria 30. septembra v Novej synagóge v Žiline.
„Všetci finalisti sa už nesmierne tešia na výstavu, poctivo pracujú na svojich dielach, v ktorých neustále rozvíjajú nové a nové možnosti.“
Finalisti 2020
Ľudmila Hrachovinová pracuje primárne s veľkoformátovou maľbou a s performance, ktorá je súčasťou inštalácie.
Hrá sa s divákom, s jeho pohybom v priestore. Môžeme prezradiť, že jej maľby nebudú umiestnené klasicky na stene, ale viac na zemi a dôležitú úlohu bude hrať skutočná jogínka.
Daniela Krajčová je animátorka a kresliarka. Na výstave sa predstaví kresbami na textíliách, ktoré bude sprevádzať video.
Na otvorenie chystá performance, pomôže jej aj partner, kým ona sa bude venovať ich trom deťom.
Autorka sa intenzívne zaujíma o tému materstva a rieši ju z mnohých strán, inšpiráciu čerpá napríklad aj z materských fór.
Kristián Németh zobrazuje umenie cez inštalácie, ktorých súčasťou sú fotografie, objekty aj performance. Témou bude zneužívanie detí v katolíckej cirkvi a ich vyrovnávanie sa s touto traumou.
Jozef Pilát väčšinou pracuje s verejným priestorom a s veľkými objektmi. Pre Cenu Oskára Čepana si vybral sochu a jeho dielo má sociálny presah.
Bude pracovať s kombajnom, ktorý využívajú na rodinnom hospodárstve, a prechádzať od súkromných ku globálnym témam.
Nová synagóga
V roku 2018 finalisti vystavovali v prekvapivých priestoroch KC Dunaj v Bratislave, vlani si vyskúšali osvedčený priestor Východoslovenskej galérie v Košiciach a tento rok mieria na stredné Slovensko, do krásnych priestorov vynovenej Novej synagógy v Žiline.
Výstavu otvoria mimoriadne už 30. septembra a potrvá až do 6. decembra 2020. Približne v jej polovici – 13. novembra – vyhlási medzinárodná porota laureátku/laureáta ceny.
O víťazstvo zabojujú aj tento rok štyri silné individuality, všetci sú umelecky vyzretí a majú svoj projekt dokonale premyslený.
„Napriek tomu sa snažia spolupracovať, vychádzajú si v ústrety, podporujú sa, rešpektujú, debatujú o priestore, pomáhajú si a sú zvedaví. Veľmi ma baví to, že práca na výstave je pre nich všetkých dôležitý moment.“
Súčasťou výhry je aj tento rok finančná odmena a najmä rezidencia v New Yorku. Jej termín ostáva po posledných konzultáciách s americkým spoluorganizátorom Residency Unlimited nezmenený – marec a apríl 2021.
Víťaz okrem toho dostane možnosť zrealizovať vlastnú výstavu. „V marci mala výstavu víťazka z roku 2018 Emília Rigóová, žiaľ, trvala iba päť dní, a potom sme ju museli zatvoriť.“
Lucia Gavulová sa aj po dvoch rokoch intenzívne s Emíliou stretáva. „Bola som s ňou dva týždne na rezidencii v New Yorku, spolupráca sa nám preklopila až do osobnej roviny, stali sme sa dobrými kamarátkami, plánujeme pracovné spolupráce.“
S finalistami zástupcovia ceny zostávajú v kontakte a snažia sa im pomáhať. „Ján Durina chystá výstavu v Bratislave a teraz hľadáme pre neho vhodný priestor. Všetci vedia, že sa môžu na nás obrátiť, naša spolupráca sa nemusí skončiť daným ročníkom, ale môžeme spolu fungovať dlhodobo.“
Emília Rigóová má za sebou už aj dvojmesačnú rezidenciu v New Yorku, ktorá ju podľa Lucie Gavulovej veľmi obohatila.
"Minuloročnému víťazovi Erikovi Sikorovi skrížila plány pandémia koronavírusu a musel sa z New Yorku predčasne vrátiť. Jeho laureátstvo však nepochybne zarezonovalo, vzbudilo to veľmi pozitívnu vlnu."
Osobnosti so silným prejavom
Na organizácii Ceny sa už tretí rok podieľa aj Collectie - platforma na podporu umenia. Jeho zakladateľka, podnikateľka Silvia Kušnírová sa teší, že aj teraz experti vybrali osobnosti so silným prejavom.
"Teším sa na ich spoločnú výstavu, kde budú rezonovať aktuálne, náročnejšie témy, obavy v spoločnosti a kritický pohľad na svet, v ktorom žijeme. V kombinácii so samotným miestom výstavy – žilinskou Novou synagógou, to bude podľa mňa veľmi silný zážitok."
Aktuálna situácia, ktorú komplikuje pandémia drží organizátorov v strehu. "Situácia okolo nás sa mení každý deň, uvidíme, čo nás čaká neskôr na jeseň v čase konania výstavy finalistov a vyhlásenia víťaza.
Aktuálna situácia pre nás znamená presne to, čo v iných oblastiach – počítať aj s nepredvídateľným."
Collective má s krízovým režimom dokonalé skúsenosti. Už v roku 2018, kedy sa táto platforma stala súčasťou Ceny, išlo najmä o záchranu projektu.
"Vďaka tímu na čele s Luciou Gavulovou sa podarilo vyslať jasný signál, že Čepan žije, a má ambície, čo ukázala aj kvalitná výstava finalistov.
Verím, že ďalšie dva ročníky, vrátane toho aktuálneho, sú potvrdením, že v COČ má umelecká scéna na Slovensku relevantnú a kvalitne organizovanú súťaž, za čo patrí vďaka už spomínanému tímu, ako aj všetkým umelcom, ktorí svoj názor na cenu vyjadrujú tým, že sa prihlásia, alebo tým, že sa o jej priebeh zaujímajú," hovorí Kušnírová.
Projekt dáva podľa nej súčasným umelcom priestor prezentovať svoju tvorbu a dostať sa viac do povedomia.
" Mnohí minulí finalisti či laureáti ceny sú dnes etablovaní umelci úspešní doma i v zahraničí. Organizátori ceny vytvárajú umelcom príležitosť, a tak ako to chodí inde, aj tu mnoho závisí od toho, ako samotní finalisti danú príležitosť využijú, pričom byť v správnom čase na správnom mieste je niekedy aj otázkou šťastia."
Upozorňuje, že mnohí z nich už prerazili v zahraničí a sú tam viditeľnejší ako doma.
"Samozrejme, netvrdím, že je to primárne zásluhou účasti v Cene, skôr by som povedala, že víťazstvo v Čepanovi súvisí s tvrdou prácou daných umelcov, vďaka ktorej potom uspejú aj v zahraničí."
Štvrťstoročie ceny
Cena Oskára Čepana sa nepretržite udeľuje už 25 rokov. Na Slovensku je to teda cena v oblasti vizuálneho umenia s najdlhšou tradíciou.
„Na našich sociálnych sieťach sme si v priebehu augusta v rámci kampane 25 rokov Čepana pripomenuli všetkých doterajších laureátov a laureátky.
Na ich prehľade je krásne vidieť, aké osobnosti v minulosti túto Cenu získali. Podarilo sa nám vytvoriť akýsi archív doterajších laureátov. Sú medzi nimi umelci, ktorí sa rokmi totálne osvedčili,“ pripomína Lucia Gavulová.
Podmienkou na prihlásenie sa do súťaže je vek do 40 rokov a ukončené vysokoškolské vzdelanie. „Nie je to Cena pre začínajúcich umelcov ani pre študentov.“
Ľudmila Hrachovinová
Maliarsky povrch prepája s performujúcimi ľudskými telami v priestore. Autorka vďaka tomuto spojeniu vyzdvihuje to, že môže uniknúť zbežnému pohľadu. Maľba, podobne ako tanec, spolu súvisia a sú súčasťou vnímania fyzického maliarskeho diela.
Daniela Krajčová
Jej projekty sú nenápadné, no ambiciózne. Zapája do nich ľudí a tvorí s nimi experimentálne dokumenty, ktoré pracujú s kresbou, maľbou, animáciou aj inštaláciou. Komunity sú aktívnymi účastníkmi tvorby, napríklad sestričky pracujúce v Rakúsku, imigranti, obete koncentračných táborov – každý z nich rozpráva svoj vlastný príbeh.
Kristián Németh
Prináša intenzívne meditácie o charaktere katolicizmu v súčasnej slovenskej spoločnosti. Jeho ikonografický záber siaha od náboženstva k životnému štýlu, zaznamenáva rôzne polohy na škále „obeť – svätec“. Jeho dielo do seba včleňuje architektúru a „tvár miesta“ ako prídavné stavebné kamene, podporujúce výpoveď jeho zmyslových (až zmyselných) bádaní.
Jozef Pilát
Pozornosť poroty si získal konzistentnosťou svojho umeleckého jazyka a schopnosťou uchopiť lokálne naratívy. Čerpá z prostredia rodnej Šuňavy.
Jeho dielo reprezentuje istý druh ‚kolízie‘ utópie s distopiou, miesta s ne-miestom, zmyslu s nezmyslom, a to všetko v sprievode subtílnej irónie, reflektujúcej a prekrúcajúcej zaužívané kultúrne vzorce.