Váš hrdina Tóno vychádza na začiatku filmu z väzenia. A v batohu si okrem šiat a slobody nesie aj ťažký osobný osud. Ako ste sa pasovali s touto psychologicky náročnou postavou, ktorá postupne prežíva odcudzenie od rodiny aj okolia?
Samozrejme, zahrať človeka, ktorý so sebou vláči celý život ťažké bremeno a dusí množstvo emócií a slov, nie je vôbec jednoduché. Hneď ako som čítal scenár, cítil som, že osud môjho hrdinu je ťažký, a predo mnou ako hercom stála výzva stvárniť všetko čo najvieryhodnejšie. Ale nechodil som za bývalými väzňami či do väzníc, aby som sa ich pýtal, aké to je, keď sa človek zrazu ocitne za mrežami a potom zase nadýchne na slobode. Herec vždy pracuje so svojimi emóciami a najmä prežitými skúsenosťami, ktoré sú v mozgu zachytené. Pamäťové bunky sa prebudili, našťastie, včas a hoci som nikdy nebol v base, dokázal som precítiť pocity Tóna.
Ako ste to dokázali?
Zažil som totiž čosi podobné. Dva roky som strávil na vojne, a keď som sa prvýkrát po siedmich mesiacoch ocitol vonku a išiel domov, bolo to pre mňa ako vykúpenie z pekla.
Príbeh filmu Pokoj v duši odzrkadľuje nielen drsný ľudský osud, ale aj drsné prostredie, v ktorom sa odohráva. Ako sa vám nakrúcalo v Čiernom Balogu, obkolesenom horami a lesmi?
Musím povedať, že pre mňa bolo celé nakrúcanie obrovským zážitkom. Túto oblasť som poznal, keďže som ako vojak slúžil v Brezne. Okolitá príroda ma vždy fascinovala a súčasne v sebe mala zvláštny upokojujúci účinok. Azda to možno vyjadriť na príhode, ktorá sa nám stala. Keď sme sa po mesiaci nakrúcania v lete z Čierneho Balogu presunuli do Bratislavy, bol to pre nás doslova šok. Už po troch dňoch filmovačky v hlavnom meste sme boli všetci unavení, vyčerpaní. Toľko hluku, tepla, zlého vzduchu. Nevedeli sme sa dočkať, kedy sa už vrátime späť do Balogu. Pretože presne tam bol ten pokoj v duši.
Vo filme sa objavia ako miestni ľudia priamo z Čierneho Balogu, ktorí s vami hrali. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
Všetci domáci boli veľmi priateľskí a ústretoví. A cítili hrdosť, že sa veľký film do kín nakrúca práve v ich mestečku. A my sme sa preto snažili na maximum, aby sme ich nesklamali.
Pokoj v duši je aj tak trocha chlapským filmom, nielen zábermi na drsné lesy, poľovačku, poháriky vypitej slivovice, ale aj hlavnými postavami. Okrem jednej ženy dominujú štyria chlapi. Ako ste si na "pľaci“ porozumeli s hereckými kolegami Romanom Luknárom, Janom Vondráčkom a Robertom Wi#234#ckiewiczom?
Pre mňa bolo veľmi milé stretnutie s Robertom Wi#234#ckieviczom, s ktorým som sa stretol po prvýkrát v živote. A bolo to skvelé. On sa snažil v rodnej poľštine nájsť slovenské slová, aby som mu rozumel a ja zase také, aby im porozumel on. No keď si dvaja ľudia zapasujú, po pár dňoch aj napriek odlišným jazykom, padnú bariéry. A tak sa to stalo v našom prípade.
Už vyše dvadsať rokov hráte v divadle, na doskách ste teda doma. Je vám divadelné herectvo bližšie ako filmové?
Stáť pred kamerou je pre mňa čosi úplne iné. Herec totiž potrebuje na film trošku iné danosti ako v divadle, napríklad inú hereckú techniku, inú formu koncentrácie. Len málo ľudí má taký dar od Boha, že to vie prirodzene. Musel som sa to naučiť, a hoci som už v pár filmoch hral, vždy sa na nakrúcanie musím dôsledne vnútorne pripraviť.
A keď ste na Vysokej škole múzických umení študovali herectvo, túžili ste sa stať filmovým hercom a svietiť v televízii či v kine?
Rozmýšľal som azda iba nad divadlom. Ale nepopieram, že hrať vo filme je vzrušujúce. Ja takéto príležitosti vnímam ako veľký dar.
| Kto je Attila Mokos Na VŠMU absolvoval odbor herectvo v roku 1993. Už v roku 1984 nastúpil ako herec elév do profesionálneho Divadla Thália v Košiciach. Bezprostredne po vysokej škole nastúpil do Jókaiho divadla v Komárne, kde pôsobí doteraz. Od roku 1994 pôsobil šesť divadelných sezón ako umelecký vedúci súboru. Účinkoval napríklad vo filmoch: Krajinka, Kruté radosti, Démi. Hlavnú postavu hrá aj v slovensko-maďarskej snímke Marhuľový ostrov, ktorý sa má dostať do našich kín ešte tento rok. Hrá aj vo filme Nedodržaný sľub, ktorý má mať premiéru na jar tohto roka. |
| Prečítajte si aj: |
| Pokoj v duši sídli v drsnej prírode Už vo štvrtok do našich kín zavíta Pokoj v duši. Nový slovenský film, ktorý sa odohráva na pozadí netypického slovenského miestečka Čierny Balog. Nedotknuté drsné lesy a hory pridávajú filmu na dramatickosti, keďže príbeh rozpráva o osudoch ľudí, ktorí sa pretĺkajú neraz neľahkými životnými cestičkami a hľadajú svoj kúsok šťastia a pokoja. Celý článok >> |