Na nakrúcanie filmu Polčas rozpadu vraj máte samé príjemné spomienky...
- V prvom rade som veľmi rád, že som bol pri nakrúcaní slovenského filmu a že si ma režisér Vlado Fischer vybral. V druhom rade, bolo to veľmi príjemné filmovanie, aj keď náročné. Bolo tam napríklad veľa nočných scén, často sme točili celé noci až do rána. Príjemné to bolo aj kvôli tomu, že vo filme hrajú mnohí moji kolegovia a v zásade všetko moji kamaráti. Skvelá bola aj spolupráca s mladou herečkou Táňou Pauhofovou.
A príjemné tiež bolo, že som sa tam stretol s českými herečkami - Klárou Trojanovou, a čo bol veľký zážitok, tak aj s pani Ivou Janžurovou, ktorú som vždy obdivoval, už od čias, keď robila Petrolejové lampy. Aj som jej povedal: Keď som vás v tom filme videl, úplne som sa do vás zamiloval (smiech).
Polčas rozpadu je vraj "tragikomédiou zo súčasného veľkomesta". Aký je váš hrdina Viktor?
- Viktor je veľmi úspešný podnikateľ, ktorému sa v jeho biznise veľmi darí. Všetko mu v zásade funguje. Ale, ako to už občas v živote býva, keď dovŕši istý vek, zrazu začne rozmýšľať a špekulovať, že by chcel zažiť ešte niečo viac. Neváži si to, čo už v živote má. A tak sa zapletie s omnoho mladším dievčaťom do vzťahu, ktorý v podstate nemá veľkú budúcnosť. No a ako to dopadne, to uvidíte vo filme. Paralelne sa však v Polčase rozpadu odvíja niekoľko ďalších príbehov, sú tam ešte ďalšie minimálne štyri dvojice, ktorých príbeh diváci sledujú.
S režisérom Vladom Fischerom ste sa stretli pred rokmi aj pri nakrúcaní seriálu Duchovia. Aký je typ režiséra?
- Veľmi ma potešilo, že film robí práve Vlado Fischer, ktorý je veľmi pozitívny a hlavne normálny človek. Je náchylný vypočuť si herca, rád prijíma ich alternatívy, nápady. Nie je typ autoritatívneho režiséra. Vypočuje si vás a diskutuje o každom zábere. Aj herec má tak pocit vlastnej tvorby.
Niekoľko rokov ste sa vo filme neobjavili. Aké to bolo, vrátiť sa po dlhom čase pred filmovú kameru?
- Počas prvých natáčacích dní som mal obrovskú trému, pretože som naozaj veľmi dlho nestál pred normálnou filmovou 35 mm kamerou. A spôsob tohto herectva je úplne odlišný ako pred televíznou videokamerou. Čiže mi chvíľu trvalo zbaviť sa trémy a mám pocit, že aj režisér sa so mnou chvíľu potrápil, kým som odbúral také to divadelné hranie. Musel som sa sústrediť na to filmové, ktoré je omnoho decentnejšie, striedmejšie, ale o to presnejšie.
Aj ostatní kolegovia sa mi priznali, aká je to škoda, že nenakrúcame viac a že si tiež na kameru museli na začiatku trocha zvykať. Škoda je to aj pre mladých hercov, z ktorých sa mnohí ešte nikdy pred kameru nepostavili. Ale azda už teraz svitá na lepšie časy...
Pohybujete sa aj v prostredí mladých filmárov, sú naozaj problémom slovenského filmu peniaze?
- Do veľkej miery áno. Pretože mladých talentovaných hercov a režisérov tu máme dosť. Chyba je podľa mňa tam kdesi "hore" - u politikov. Stále rozprávajú o tom, ako môžeme naším umením obohatiť "európsky dom", no je potrebné prestať o tom len hovoriť a začať aj konať, aby to tak naozaj bolo. Aby neostalo len pri slovách...
POLČAS ROZPADU
réžia: Vlado Fischer
námet a scenár: Viliam Klimáček
kamera: Ivan Finta
hrajú: Ján Kroner, Táňa Pauhofová, Klára Trojanová-Pollertová, Iva Janžurová, Marek Geišberg, Ady Hajdu Matej Landl, Diana Mórová
rozpočet: vyše 27 miliónov korún
premiéra: december 2007