Horory. Prostredníctvom nich si doprajeme menšiu alebo väčšiu dávku strachu a úzkosti. Pritom to môže byť aj nácvik ako sa vyrovnať s traumatizujúcou realitou.
Horory nás v období pandémie koronavírusu posilňujú, tvrdí veda. Je to však téma plná paradoxov. Na jar, teda v čase, keď koronavírus šíriaci sa svetom evokoval nastávajúci „súdny deň“, sa v Spojených štátoch stala jedným z najsledovanejších filmov dráma Nákaza, uvádza portál Chicagskej univerzity.
To aj napriek upozorneniu jednej z predstaviteliek snímky Kate Winsletovej, ktorá verejnosť v časopise Insider varovala, že film je taký realistický, že v čase skutočnej pandemickej nákazy v spoločnosti môže šíriť strach ešte viac.
Lenže môže to byť inak. Hororové motívy, post-apokalyptické námety so zombie, chorobami, vírusmi, príchodom mimozemšťanov, nemusia len posilňovať stres z aktuálnej situácie.
Vysvetlenie ponúka Coltan Scrivner zo Chicagskej univerzity. S kolegami poňal dobu zahalenú nebezpečenstvom z pandémie ako príležitosť preskúmať vzťah medzi skutočnou traumou a záujmom o morbídnu a hororovú fikciu.
Psychicky odolnejšie a pripravenejší
Závery ich štúdie, publikovanej v magazíne Personality and Individual Differences, sú jasné. Potvrdili predpoklad, ktorý veda označuje ako hypotézu simulácie súdneho dňa.
"Podľa tejto myšlienky sú ľudia, ktorí podstúpili simuláciu niečoho hrozivého, lepšie pripravení alebo schopní zvládať niečo podobné aj v realite," usudzuje Scrivner.
Fanúšikovia hororov a filmov s tematikou skazy vykazovali väčšiu psychickú odolnosť voči ťaživej skutočnosti, opisuje portál PsyPost a dodáva, že vedecký tím výskum stihol vykonať už v apríli 2020, teda v čase, keď nás obavy z koronavírusu zasiahli v plnej sile.
"Naša štúdia preukázala, že ľudia, ktorí častejšie zažívajú desivé fikcie, ako sú fanúšikovia hororu a ľudia so záujmom o morbídne fenomény, vykázali počas pandémie väčšiu psychologickú odolnosť. Sledovanie filmov s tematikou spoločenských otrasov, ku ktorým počas pandémie môže dôjsť, bolo navyše spojené s väčšou pripravenosťou na aktuálnu a skutočnú pandémiu," sumarizujú vedci.
Téme sa chcú venovať aj v budúcnosti, aby zistili prečo je to tak. Hypotézu už však majú. "Naša špekulácia znie, že vďaka tomu, že sa títo ľudia vystavujú desivej fikcii, častejšie 'praktizujú' regulovanie svojich emócií."
Rozkoš zo strachu a úzkosti
Scrivner sa pritom snaží fenoménu strachu porozumieť zo všetkých strán. Preto s kolegami z Recreational Fear Lab z dánskej Aarhuskej univerzity skúmal, ako zo strachu vzniká potešenie.
Odpoveď našli s pomocou merania srdcového tepu divákov hororov. Štúdiu považuje ďalší z členov autorského tímu, Marc Malmdorf Andersen, za jeden z prvých empirických dôkazov vzťahu medzi strachom, potešením a fyzickým vzrušením z "rekreačných" foriem strachu.
Do svojho pokusu vedci zapojili 110 mužov a žien, ktorí sa ocitli v strašidelnom dome s päťdesiatimi miestnosťami, kde narazili na mnoho strašidelných postáv. Dobrovoľníkov vybavili meračom srdcového tepu a objekt zabezpečili kamerami.
Po akcii sa ich pýtali na pocity, výpovede a hodnotenia, ktoré následne porovnávali s analýzou nameraných dát. Výsledkom bolo porovnanie momentov strachu a potešenia na subjektívnej, behaviorálnej a fyziologickej úrovni.
Zistili, že existuje krivka v tvare obráteného písmena U, ktorej najvyšší bod predstavuje vrchol, teda maximum potešenia. "Keď sa ľudia neboja dosť, atrakcia ich až tak nebaví. To isté platí, ak sa boja príliš. Zdá sa, že pre maximalizáciu potešenia je ústredné 'to pravé' množstvo strachu," cituje Andersena portál Big Think.
Krivke v tvare U zodpovedá trajektórii srdcového tepu. Pre potešenie zo strachu je potrebná "správna" odchýlka od normálneho fyziologického stavu, myslia si vedci. Ak desivé vnemy produkujú dlhé a veľké výkyvy z bežného srdcového tepu, nasledujú nepríjemné pocity.
Podľa Andersena to zodpovedá tomu, čo veda vie o vzťahu ľudí a hier. "Zvedavosť sa spúšťa, keď sa v správnej chvíli ľuďom narušia ich očakávania. A pre potešenie z hry je dôležitá správna dávka neistoty a prekvapenia," vysvetľuje. A tie isté "ingrediencie" sú potrebné pre vydarený vtip, dodáva portál Big Think.
Najdesivejšie horory podľa srdcového tepu
Sto hodín strašidelných filmov, päťdesiatka dobrovoľníkov. Projekt Science of Scare sa snažil nájsť najdesivejší horor, s pomocou merania srdcového tepu. Pozrite si v galérii prehľad prvých piatich v rebríčku 35 vopred vybraných filmov: