Veľká noc nie je len obdobím oddychu od práce a školy. Je to aj "zaujímavá fúzia" kresťanského a pohanského sviatku, hovorí jedna z najznámejších odborníčok na etnológiu Slovenska, Katarína Nádaská.
V rozhovore sme sa pýtali na pôvod tradícií a zvykov, ktoré siahajú až ku koreňom kresťanstva na Slovensku, ale aj tých, ktoré sú neodmysliteľne spojené so Slovanmi a pohanskými zvykmi.
To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v zaujímavom a inšpiratívnom rozhovore s etnologičkou Katarínou Nádaskou:
Veľkonočné sviatky sú považované na jednej strane za symbol jari a na druhej strane ide o najväčší cirkevný sviatok roku. Ako korona zmenila tieto sviatky?
Je to vlastne už druhý rok. Kresťania si pripomínajú umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a tá druhá časť, ktorá sa týka Veľkonočného pondelku je spätá s veľmi starými zvykmi. S veľkou pravdepodobnosťou siahajú ešte do obdobia pred prijatím kresťanstva. Čo sa týka vplyvu obmedzení máme tu tri skupiny ľudí, ktorých zasiahli rôznym spôsobom. Jedna skupina berie tieto sviatky ako dni voľna a neslávi ich, zvyčajne vyrazia na jarnú lyžovačku alebo na dovolenku. Druhou sú veriaci, ktorým sa sviatky spájajú s návštevou chrámov, kde zas oni pociťujú obmedzenie a potom je tu tretia skupina ľudí, ktorá veľkosť sviatkov vníma cez prizmu zvykov a tradícií. Týka sa to však aj obdobia pred Veľkonočnými sviatkami, lebo podľa toho, čo sa nám historicky zachovalo, tak medzi najstaršie úkony patrilo napríklad vynášanie Moreny, potom prinášanie letečka, potom nasledovala šibačka a polievačka. Tento rok sa však môžu ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.