Slovenský páv na malom Opernballe

„Teším sa, že aj tento rok bol taký mohutný záujem o tento ples pre seniorov. Roky ho organizujeme ako prejav vďaky generácii, ktorá sa zaslúžila o vybudovanie Viedne po druhej svetovej vojne,“ povedala pre HN vicestarostka Viedne Grete Laska. „Hoci najmä v časoch krízy je čoraz ťažšie zohnať sponzorov, na malý Opernball prispejú firmy bez problémov, ba dokonca si to považujú za česť,“ dodala hostiteľka, ktorá otvorila bálové dvere tento rok takmer pre tisícku hostí vyšších vekových kategórií. Dolná veková hranica 60 rokov oprávňovala seniorov a seniorky zakúpiť si lístok za 15 eur, obliecť si večernú toaletu či smoking a potom sa už vynikajúco zabávať. Komu z dôchodku nezostalo na zakúpenie vstupenky, lístok získal zdarma. Vstupenky sa začali predávať vlani v októbri a aj tu platilo, že kto prišiel skôr, ten ich naozaj dostal. Najstaršia účastníčka tohoročného podujatia mala 95 rokov a potvrdila svojou prítomnosťou slová ministra pre vedu a výskum Rakúskej republiky Dr. Johannesa Hahna, ktorý pre HN povedal: „Plesanie je krásna tradícia Viedne. A naozaj nikto, ani v médiách, nespochybňuje potrebu organizácie bálov kvôli kríze. Výnimkou je azda veľký Opernball, ktorý však vedno s ostatnými plesmi tvorí významný hospodársky faktor Rakúska. Aj ja rád tancujem, preto som prišiel do viedenskej radnice a preto som aj počas tohtoročných fašiangov absolvoval niekoľko bálov. Myslím si, že sme prežili vydarenú sezónu a teším sa, že už je po všetkom a konečne si od plesania oddýchnem.“
Ovácie pre Haló, haló
Ples otvorili podobne ako veľký Opernball dvojice debutantov, mladé dámy v bielych róbach s korunkami od Swarovského. S gavaliermi zatancovali polonézu a keď moderátorka ohlásila vystúpenie šesťnásobných majstrov sveta v dance show zo Slovenska, všetci spozorneli. Súbor Eriky Brandnerovej-Olejárovej Haló, haló,  sa prezentoval kreáciou Vltava od A. Dvořáka a modernou choreografiou Páv. Na malom Opernballe zožal ovácie. Tešil sa jeho manažér Ing. arch. Igor Olejár, ale aj Dr. Mária Zatkalíková zo Školskej rady mesta Viedne. Pani profesorka, ktorá pracuje na mnohých významných európskych projektoch v súvislosti s mládežou a prednáša slovenčinu na Viedenskej univerzite, cítila hrdosť a zadosťučinenie. Ako povedala, jej povinnosťou je vyhľadávať nové mladé talenty zo Slovenska a prezentovať ich európskej verejnosti. Napriek tomu, že vo Viedni žije okolo 15-tisíc Slovákov, nedržia tak spolu ako česká či maďarská menšina. Majú tendenciu sa asimilovať a chýba im národná hrdosť. „Naozaj na seba môžete byť hrdí,“ pripojil sa generálny sekretár Zväzu európskych učiteľov Dr. Fritz Mairleitner, ktorý prijal pozvanie prísť do Viedenskej radnice špeciálne kvôli tomuto slovenskému súboru. V Slávnostnej sále, na ktorú vo Viedenskej radnici nadväzujú ostatné reprezentačné sály, ako napríklad primátorský salónik, kde nechýbajú obrazy významných primátorov Viedne, sa ročne koná okolo 1 600 rozličných podujatí.
Všetko valčík!
Nie všetky však organizuje Viedenská radnica. „Malý Opernball sme pripravovali od septembra lanského roka,“ prezradila riaditeľka Európskej strednej školy vo Viedni Dr. Christine Schiller. Umelci počas večera tradične vystupovali zdarma. Zneli operné aj operetné árie v podaní spevákov Viedenskej štátnej opery, okrem slovenského súboru Haló, haló sa predstavil aj Detský spevácky súbor Európskej strednej školy vo Viedni. V cene vstupenky bol okrem programu klasický viedenský rezeň so zemiakovým šalátom a obložením, biele i červené vínko, káva a tradičné šišky. Do tanca vyhrávala vojenská muzika a keď zaznel povel ,všetko valčík', napriek veku sa roztancovali všetci seniori. (Pravdaže, pokiaľ im to dovolil zdravotný stav.) Učiteľka klavíra, koncertná umelkyňa Halina Piskorski z viedenskej Volksoper, sa zabávala s krajankami. Jedna z nich, Regina Gruber, sa pochválila, že vo Viedni spokojne žije už štyridsať rokov, stred mesta jej pripomína rodný Krakov, ale napriek tomu slávny Opernball vždy sleduje iba pri televíznej obrazovke. Nie je jej však ľúto, že na ňom nikdy nebola. Malý Opernball negatívne pocity chudobnejších Viedenčanov desaťročia eliminuje.