Dekáda je dosť na hodnotenie, aj keď ide o udalosť, presnejšie, sled udalostí. V polovici mája tento rozmer dosiahla Cena Dominika Tatarku a poskytla nielen príležitosť porovnaním zhodnotiť, ale zároveň napovedala, že konzervatívne nie je celkom negatívne, pretože je prístupné zmene. Súčasťou Ceny Dominika Tatarku totiž bolo po deväťkrát ocenenie literátov výtvarným dielom. V desiatom ročníku stáli organizátori pred otázkou, čím oceniť desiateho laureáta, keď sám je nielen výtvarníkom, ale pedagógom tejto náročnej disciplíny. Riešenie sa našlo a možno to bude znamenať nóvum pre cenu na ďalšie desaťročia. Ocenený autor knihy Cestou profesor Rudolf Fila namiesto obligátneho obrazu dostal hudobnú skladbu. Svoju sonátu mu venoval skladateľ Iľja Zeljenka. Možno práve v tejto zmene sa uplatnilo krédo, pod ktorým Cena Dominika Tatarku v roku 1995 vznikla -- oceniť v prívale inflačných rádov skromnou cenou skromného človeka aj tých, "ktorí prispeli najvynikajúcejším spôsobom k rozvoju myšlienky ľudských a občianskych slobôd, slobody slova a slobody tvorby".