Vydavateľstvo Ikar vkročilo do nového roku s novým predsavzatím vydať každý mesiac minimálne jednu slovenskú pôvodinu. Z klasiky to bude Chrobákov Drak sa vracia, Malomestské rozprávky od Janka Jesenského či Veľké šťastie Boženy Slančíkovej-Timravy. Zaujímavý je prestup Michala Hvoreckého do Ikaru (v máji to bude novinka Pozri sa, nič nie je vidieť), ktorý doteraz vydával svoje knihy na vlastnej značke Techno.sk...
Prvou tohtoročnou novinkou do slovenskej kolekcie je v januári vydaná publikácia Verše po objatí -- výber z ľúbostnej poézie slovenských autorov 20. storočia. Kniha, ktorú zostavila Nataša Ďurianová, milo prekvapí svojou vkusnou úpravou, s nádhernými a mimoriadne nežnými ilustráciami Boženy Augustínovej. Publikácia chce čitateľovi priblížiť autorov rôznych generácií a ako sa ukázalo v posledných rokoch, pri súčasných básnikoch aj politických orientácií -- počnúc Jánom Smrekom, Jánom Kostrom, cez Vojtecha Mihálika a Milana Rúfusa, pokračujúc Jánom Štrasserom, Štefanom Moravčíkom, Danou Podrackou, Milou Haugovou až po Jozefa Urbana, Andrijana Turana či Ivana Koleniča.
Básne sú rozmanité -- od jednoduchých rýmovačiek Ľubomíra Feldeka (Keď budeš starenka a ešte budem živý/ zaujmem polohu s pomocou palice/ a z kĺbov ozve sa mi vrzgot náruživý/ aj keď ma po tvári šľahne bič z chrbtice...), cez nostalgický smútok a zlomené srdce Daniela Heviera (som panelákový trilobit/ strážca mušle/ z ktorej vytiekli všetky moria a ostala iba jedna loď/ na pavúčej nohe), až k blízkosti a intimite Dany Podrackej (Prší dážď dažďov, neplač, pi, pod sovím krídlom), k jemnej a príjemne mrazivej erotike Štefana Moravčíka (Všetko sa láme, trhá, trčí.../ Máš malé, sladko malé ústa./ A všetko malé, sladko mokré máš), či Andreja Plávku (V sladkom hrozne núka tisíc bozkov/ vrkoč odpletá/ líha si na brokátové lôžko/ chvie sa/ dozretá). Zbierka poézie čitateľa čiastočne oboznámi aj so slovenskými autorkami, avšak naozaj iba čiastočne, čo je na škodu publikácie. Žien -- poetiek je v nej naozaj ako šafranu (z celkového počtu autorov je to iba desatina). Stojí tiež za zamyslenie, prečo zostavovateľka do výberu nezaradila aj viac ako iba jednu z básní Maše Haľamovej, ktorá je svojou neopakovateľnou dikciou, úžasnými motívmi lásky, ale i smútku, naozajstným prameňom prekrásnej poézie. Ak by sa pre niekoho stala mužská prevaha neznesiteľnou prekážkou a bol by zvedavý na rodové nuansy slovenskej poézie, môže siahnuť po výbere ľúbostných básní slovenských poetiek Snívali sa mi tvoje ruky, ktorý vlani vyšiel u konkurencie, ak sa o čomsi takom pri vydávaní poézie vôbec dá uvažovať.
StoryEditor