Bola som si pozrieť výstavu Forma nasleduje... risk. Po svojej premiére v Prahe putovala do Slovenskej národnej galérie. To, čo som sa pred jej vzhliadnutím dozvedela o koncepcii a problematike, na ktorú reaguje, je podnetné. Výstava je pokusom vizualizovať súčasnú situáciu neurčitosti a novej zložitosti formy v umení. Ambíciou medzinárodného tímu kurátorov je konfrontovať architektúru a plastiku, teda v zovšeobecnenej interpretácii 3D objekty (architektonické modely, vizualizácie, sochy). Má ísť o prezentáciu neuchopiteľného množstva interpretácií formy v súčasnom umení a vizuálnej kultúre. Kým koncept kurátorských výstav vo všeobecnosti dokáže nadchnúť sám osebe, so samotnými dielami, ilustrujúcimi zámery kurátorov, je to niekedy horšie. Na výstave som bojovala prevažne s rozporuplnými pocitmi. Väčšina diel programovo čerpá z tradície dadaizmu, neo-dadaizmu a fluxusu; sochy sú vyskladané z chudobných, použitých materiálov, vedome neprecízne spracovaných. To všetko je v poriadku, mätúci bol však dátum vzniku väčšiny z nich, ktorý sa pohybuje z veľkej časti medzi rokmi 2006 a 2007. Kurátori zámerne hľadali diela s pevnou a zložitou formou, vykazujúce reálnu hodnotu materiálu, a nie "efemérne" konceptuálne projekty. Výstavou sa síce podarilo naplniť ideu, v rámci ktorej majú diela v celku neisté a ťažko pochopiteľné, pripomínať našu globalizovanú identitu, jednotlivé sochy (nemyslím architektonické modely) mi však vo väčšine prípadov pripadali na dnešok skutočne nepochopiteľne "pozadu" a tzv. "out". Osobne ma asi najviac upútal kus popraskanej dlážky na jednom malom úseku výstavnej miestnosti -- bola som si istá, že ide o inštaláciu. Asi som však už príliš zžitá s tým všadeprítomným konceptualizmom. Bol to naozaj len kus popraskanej podlahy. Výstavu si v budove SNG na Štúrovom námestí môžete pozrieť do 14. októbra 2007.
Autorka je výtvarná kritička.
StoryEditor