Okrem svojej "populárnej“ profesie sa však rozhodli venovať aj výtvarnému umeniu. Ich tvorba sa zásadne líši od prípadu k prípadu. Nájdeme medzi nimi erudovaných výtvarných umelcov s kultivovaným výtvarným prejavom na jednej strane a amatérov predstavujúcich gýč samotný na strane druhej.
Dôležitá je umelecká hodnota
Nikomu nemožno uprieť a zazlievať, že vo svojom voľnom čase kultivuje svoju osobnosť práve takýmto spôsobom. Za pováženie však stojí otázka o umeleckej hodnote takýchto diel z dôvodu, že sú ako umelecké diela prezentované.
Vývoj výtvarného umenia cez avantgardy dvadsiateho storočia a nástup postmoderny v 70. rokoch vo svete a v osemdesiatych rokoch na Slovensku prispel k čoraz väčšej zmätenosti konzumentov výtvarných diel.
Problém spočíva v tom, čo je ešte možné považovať za umelecké dielo a čo už nie. Otázka bola natoľko náročná, že po vystavení Fontány (pisoár) Marcela Duschampa v roku 1917 či Krabice Brillo od Andyho Warhola v roku 1964 zlyhala na svojich pozíciách aj filozofická subdisciplína - estetika. Z inej strany priniesol industriálny rozvoj a urbanizácia potrebu vypĺňať voľný čas veľkej skupine pracujúcich. Aby bola táto potreba splnená, došlo k vzniku novej komodity, ktorú predstavoval gýč. Ľahko čitateľná, na vnímanie a čas nenáročná, emócie vyvolávajúca forma umenia.
Gýčový relax
Pred teóriou umenia, estetikou, výtvarnou či literárnou kritikou stála náročná otázka určiť, čo je gýč a čo umelecké dielo. Ešte náročnejšou sa stáva táto otázka v očiach laickej verejnosti.
Vezmime si ako príklad výtvarnú tvorbu Karla Gotta. Farbami hýriace maľby, preplnené mnohými jasnými odkazmi, kladú dôraz na efekt. Cieľom obrazov je páčivosť, ktorá je okrem iného vyvolávaná jednoduchou zrozumiteľnosťou. Ak ide majstrovi pri tvorbe týchto "diel“ o uvoľnenie či relax, nemôže byť proti nim vznesená žiadna námietka.
V inom prípade, ak sa prezentujú ako umelecké diela, je nevyhnutné poznamenať, že ich umelecká hodnota je, s prihliadnutím na autoritu, ktorá sa autorovi pripisuje, nulová. Inač povedané, tieto maľby sa rovnajú gýču.
Inú polohu umeleckej tvorby zosobňuje napríklad Simona Bubánová, majiteľka reklamnej agentúry a manželka Jána Kurica. Bubánová je okrem iného profesionálnou výtvarníčkou, ktorá na slovenskú výtvarnú scénu vstupuje v osemdesiatych rokoch ako jedna z predstaviteliek generácie, ktorá symbolizuje nástup postmoderny v slovenskom výtvarnom umení.
Kult osobnosti
S touto problematikou sa následne spája finančná hodnota takýchto výtvarných diel, ktorá sa v súčasnosti rovná hodnote diel renomovaných slovenských výtvarníkov. V mnohých prípadoch však nemôže byť reč o finančnej hodnote relevantnej hodnote umeleckej. Táto vysoká cena je zdôvodniteľná jedine cez prizmu "kultu osobnosti“. Prečo neinvestovať peniaze do obrazu milovaného speváka či herečky, keď sa nohavice Elvisa Presleyho predávajú za státisíce?