Ako postupne strácajú rozum, až sa z nich stanú šialenci, sa dozviete v ruskom filme Ako som prežil toto leto režiséra Alexeja Popogrebského, ktorý sa stal tento rok hitom európskych filmových festivalov. Ocenili ho na Berlinale, stal sa najlepším filmom trenčiansko-teplického Art Film Festu a najnovšie zvíťazil aj na Londýnskom filmovom festivale.
Jeden a pol chlapa
Sergej a Paša sú prinútení spolunažívať na opustenej meteorologickej stanici vzdialenej niekoľko dní cesty od civilizácie. Ich celodennou prácou, ktorú musia vykonávať v absolútne presných intervaloch, je zaznamenávanie a hlásenie hodnôt o počasí a rádioaktivite atómovej batérie za stanicou. Starší Sergej si čas kráti rybolovom, mladý Paša stváraním hlúpostí a hraním videohier so slúchadlami s hlasnou hudbou na ušiach. Zodpovednosť nikde, veď je leto (aj keď riadne mrazivé) a treba si užívať. Jedného dňa Sergej znova odíde na niekoľko dní loviť ryby a v tom prichádza tragická správa, ktorú sa mu Paša bojí odovzdať. A práve tu sa dvojhodinový príbeh začína. Zo strachu, že Sergej zareaguje veľmi agresívne, sa Paša chrániac vlastnú kožu rozhodne utiecť a začne konať šialené veci. Rozum sa nám zastavuje čoraz častejšie, takmer nad každým jeho činom... Napriek šírej pustatine, len dvom hercom a jednému medveďovi sa počas dvoch hodín nudiť nestihnete, skôr s otvorenými ústami pozeráte, kam až môže človeka zaviesť strach, zúfalosť, alebo možno niečo celkom iné.
Otázky života a smrti, ale aj smiech
„Tento film je so základnou témou izolácie, odcudzenia a sily nedorozumení drsnou psychologickou drámou zasadenou do arktickej krajiny,“ uviedla šéfka festivalovej poroty a herečka Patricia Clarkson zdôvodnenie, prečo práve tento film porotu oslovil najviac. Ocenila tiež, že režisér Alexej Popogrebský nám svojím filmom prinúti rozmýšľať nad otázkami o živote a smrti či prispôsobivosti a ľudskom súcite. Silný a na dialógy strohý príbeh, ak nerátame pravidelné hlásenia hodnôt, umocňuje hudba a krásna, divoká a nehostinná arktická krajina, ktorá je kontaminovaná rádioaktívnym odpadom. Vo filme je aj zopár komických momentov, z niektorých sa však rýchlo vykľuje skôr tragická scéna, pri ktorej nám behá mráz po chrbte.
O BFI London Film Festival
Londýnsky festival patrí k najväčším prehliadkam v Európe. Od roku 1957 sa snaží ukázať britskému publiku najlepšie filmy uplynulého roka, ktoré však už boli uvedené na iných festivaloch. Donedávna bol nesúťažným festivalom, ale vlani organizátori po prvý raz vyhlásili najlepší film. Počas dvoch týždňov na prehliadke predstavili 197 celovečerných a 112 krátkometrážnych filmov z 67 krajín, vrátane českých filmov Přežít svůj život Jana Švankmajera a 3 sezóny v pekle režiséra Tomáša Mašína. (čtk)