Parížske Centrum Georga Pompidoua je jednou z najvýznamnejších vstupných brán do sveta európskej kultúry. Od 8. do 17. marca v jeho priestoroch prebiehal 24. ročník Medzinárodného festivalu etnografických a sociologických filmov Cinéma du réel, čo by sa dalo voľne preložiť ako Filmy o reálnom. Okrem súťažnej časti pravidelnou súčasťou festivalu býva aj retrospektíva niektorej z inonárodných kinematografií, tentoraz to bol slovenský a český dokumentárny film. Pre Hospodárske noviny viac o slovenskej prehliadke povedala účastníčka a spoluorganizátorka prehliadky Viera Ďuricová zo Slovenského filmového ústavu v Bratislave.
Ako vznikla predstava zorganizovať v rámci tohto festivalu práve slovenskú retrospektívu?
-- Celý tento rok je vo Francúzsku v znamení českej kultúry. Beží tam "Česká sezóna", podobne ako bol rok 1996 venovaný slovenskej kultúre. Keďže programová riaditeľka festivalu Suzette Glénadelová pozná obe kinematografie, rozhodla sa kvôli dlhej existencii Československa ako spoločného štátu, že k českým filmom zahrnie aj slovenské. Pani Glénadelová v októbri minulého roku pricestovala do Bratislavy a vyberala si z filmov, ktoré sme jej premietli. Boli tam staré aj nové filmy z Vysokej školy výtvarných umení (VŠMU), kde majú veľký výber titulov na širokú sociologickú tému. Dokonca aj samotní tvorcovia nám doniesli filmy, ktoré robili pre STV alebo aj pre programy Markízy. Nakoniec bol na prehliadke uvedený film Nadeždin čistý štít od Vladimíra Krajniaka, z produkcie STV to bol film Svedok a bolo tam aj niekoľko filmov z VŠMU. Zvyšok filmov je z archívu nášho filmového ústavu.
Zúčastnili sa nejaké slovenské filmy aj na medzinárodnej súťaži?
-- Nie, nezúčastnili. Nič nové naši tvorcovia neprihlásili. Tento festival nám vždy v predstihu posiela štatúty aj s prihláškami a my ich potom zverejníme alebo oslovujeme tvorcov. Oni sa potom prihlasujú sami alebo cez nás. Potom je už iba na organizátoroch, či ten film vyberú.
Prečo sa podľa vás nikto nezúčastňuje na súťaži?
-- U nás sa takéto filmy takmer nenakrúcajú. VŠMU síce mala nejaké nové veci, ktoré by podľa štatútu súťaži zodpovedali, ale pani Glénadelová si z toho množstva žiadne nevybrala. Nič sa jej tak nepáčilo. Preto všetky slovenské filmy sú uvádzané len v rámci retrospektívy.
V retrospektíve je iba štvrtina zo 16 slovenských filmov z 90. rokov. Ostatné, ako napríklad Hanákove alebo Trančíkove filmy, sú zamerané najmä etnograficky alebo na rôzne minoritné prejavy, ktoré sa ešte do 70. rokov zachovali na Slovensku. Akoby medzi nimi absentovali aj filmy hovoriace viac o súčasnosti a o širších problémoch, s ktorými sa ľudia každodenne stretávajú. Myslíte si, že u nás neboli takéto filmy natočené?
-- Samozrejme, boli, ale riaditeľka úplne všetky filmy vidieť nemohla a vybrala práve tieto. Viac sa jej zjavne páčili tie staré veci.
Bol počas predchádzajúcich ročníkov ocenený aj nejaký slovenský dokumentárny film?
-- Napríklad v roku 1989 boli uvedené Hanákove Obrazy starého sveta, ale nebolo to na súťaži, lebo už vtedy to bol starý film z roku 1972. Neskôr boli na súťaži viaceré novšie filmy, ale neviem o tom, že by niektorý dostal cenu. Z nich boli teraz súčasťou retrospektívy napríklad filmy Marka Kuboša Železničná stanica 2. triedy: Kraľovany, alebo od Petra Kerekeša Ladomírske morytáty a legendy. Z najnovších filmov to bol Svedok od Dušana Hudeca, z najstarších zase Zem spieva z roku 1933 od Karla Plicku a potom filmy z obdobia od 50. rokov.
Aký je ohlas divákov na tieto retrospektívy?
-- Skutočne na ne chodí veľmi veľa ľudí. Sú tam tri sály a na niektoré filmy sa nedalo dostať.
Aký obraz si môžu návštevníci vytvoriť o Slovensku na základe týchto filmov?
-- Sú to väčšinou staršie filmy, a dokonca aj z tých novších sa takmer všetky orientujú na minulosť. Je to skôr obraz o tom, čo bolo, ako o súčasnosti.
Je to obraz krajiny nostalgie?
-- Možno trochu áno, ale je to zamerané najmä na vidiek, o mestských ľuďoch je tam toho veľmi málo, čo, žiaľ, veľmi málo vypovedá o súčasnom Slovensku. No pri rozhovoroch s divákmi, aj mladšími, som zistila, že z filmov sa im najviac páčili práve tie staršie, a to sa týka aj tých zahraničných.
Myslíte si, že predtým boli lepší režiséri, ktorí robili lepšie filmy, alebo je teraz doba taká nezaujímavá, že sa ľudia radšej obracajú k minulosti?
-- Podľa mňa doba nie je nezaujímavá, ale, žiaľ, na Slovensku filmári ešte veľmi málo reflektovali na súčasnosť. Takmer žiadne filmy nevznikajú, a tých niekoľko dokumentov, ktoré vznikajú, asi veľmi nevystihuje túto dobu, ktorá zaujímavá určite je. Asi o nej ešte nevieme vypovedať tak, aby to bolo zaujímavé aj pre iných. Možno to ani sami nevieme spracovať.
StoryEditor