Ste potomkom slávneho rakúskeho rodu. Ako žijú Habsburgovci v súčasnosti?
Mnohí príbuzní majú dnes tradičné občianske povolania: niektorí sú akademici, niektorí sa angažujú v oblasti hospodárstva, ako štátni úradníci alebo zamestnanci súkromných firiem. Prešlo už viac ako 90 rokov, čo sa skončilo staré cisárstvo.
Cisárstvo sa skončilo pokojne, nevzbĺkli žiadne nepokoje...
To bola tiež celkom iste zásluha posledného rakúskeho cisára, druhostupňového bratanca môjho otca. Zasadil sa o pokoj v krajine a aj o mier v medzinárodnom meradle.
Narodili ste sa v poradí ako deviate dieťa, už za republiky. Ako vás vychovávali a ako vás vnímali spolužiaci?
Tak pozitívne, že u nich alebo s nimi doteraz najradšej dovolenkujem. Študoval som na dvoch školách a prežil som na nich krásne časy a som vďačný za to, že mi nedovolili vychutnávať ani len ten najmenší luxus.
Od roku 1971 ste majiteľom Kaiservilly v Bad Ischli, ktorú vám poručil otec. Čím sa zaoberáte okrem spravovania tohto majetku?
Kvôli tomu, že som zdedil tento veľký dom, nesmel som si vybrať iné zamestnanie a musel som sa stotožniť s tým, že budem doživotne plniť úlohy spojené s udržiavaním domu a boriť sa s problémami turizmu.
Kaiservilla je sčasti prístupná verejnosti. Stačí to na jej udržiavanie?
Kaiservilla, pravdaže, nie je fabrika, ale nákladne ošetrovaný kultúrny majetok. Finančnú podporu dostávame príležitostne a aj vtedy obsahuje mnohé podmienky, ktoré treba brať do úvahy. Človeka nepoteší, ak láskavosť je spojená s povinnosťami. Nadácia na Kaiservillu neexistuje a aj prílev financií je zdaňovaný. Na založenie nadácie sme nikdy nemali dostatočnú finančnú základňu ani ekonomický reťazec.
Do akej miery vás zaujíma história? Ste aj filantropom?
Patrím k priateľom známeho Rádu rytierov svätého Lazara, ktorí sa angažujú v rámci zdravotníctva a humanitárnych projektov. Ako neveľký filantrop som zapojený aj do niektorých zahraničných projektov, ale, žiaľ, organizačne nemôžem spolupracovať.
Ako trávi potomok Habsburgovcov svoj voľný čas?
Mnohí si myslia, že chodievam na poľovačku, ale pretože už zle vidím, je pre mňa takáto radosť fakticky vylúčená. Mohol by som však chodievať s poľovníkmi do lesa ako ich sprievodca. Nehrám golf ani nejazdím na koni, milujem však kultúrne podujatia.
Takže ste skôr kultúrnym nadšencom.
Áno. Kultúra a umenie sú mojím potešením, obzvlášť obľubujem dejiny architektúry. Tieto znalosti mi následne pomáhajú aj vtedy, ak prídu na zámok nejakí mimoriadne zvedaví návštevníci.
A čo cestovanie?
Dovolenkujem zvyčajne v Nemecku. Ešte nikdy som nebol v Afrike, ba ani v Ázii. Zaujíma ma predovšetkým myslenie Orientu, ale aj severná Európa a svet Veľkej Británie alebo Francúzska. V poslednom čase k týmto láskam pribudla hudba a chórový spev.
Aký máte vzťah k politike? Rakúske médiá tvrdili pred poslednými voľbami, že Habsburgovci, ktorí majú blízko k strane zelených, rozhodne neohrozujú republiku. Že ju ohrozujú skôr neonacisti a nacionalisti...
Politickú dráhu som ako kandidát vyskúšal iba na týždeň, a potom som z toho okamžite "vycúval“. V tom čase sa aj otcovia nášho mesta menili vo vzťahu ku mne na čoraz priateľskejších. Konečne zistili, kto som. Pretože pre všetkých som bol spočiatku najmä fantóm včerajška.
Uľavilo sa vám?
Keď som odstupoval, uľahčenie, ktoré sme cítili na oboch stranách, bolo takmer hmatateľné. Dokonca sa prihlásilo až desať novín, ktoré sa zrazu chceli o mne čo najviac dozvedieť. Mal som blízko k mladej malej skupine, ktorá provokovala veľké strany, k zmene myslenia. Veľké strany totiž vždy očakávajú "priveľké vankúše alebo postele“. A to nie je veľmi sympatické.
Nechceli by ste byť tak, ako váš príbuzný, prezidentom Rakúska?
Nikdy som nemal takéto ambície, nakoniec, boli by aj dosť nezlučiteľné s mojou súčasnou situáciou. Faktom je, že prostriedky by sa na to našli, ale určite nie možnosť stať sa prezidentom Rakúskej republiky.
Bol by to závan slávneho cisárstva.
V čase života mojich predkov sa vládlo celkom inak a, pochopiteľne, že tieto formy by dnes neboli primerané. Pokus môjho príbuzného dostať sa ako kandidát na volebnú listinu prezidentských volieb v roku 2010 nevyšiel. Bolo s tým preňho spojené priveľké riziko. Išlo skôr o osobné nasadenie rodiny Habsburgovcov a tiež presadenie myšlienky občianskej rovnocennosti pred zákonom. Preto na to, čo Ulrich Habsburg od januára do apríla tohto roku všetko urobil, nikto nezabudol a nič z toho nezmizlo.
Pred časom vypukol škandál s nórskymi "kvázi“ potomkami vášho rodu. Išlo o to, že by mohli mať nároky na váš majetok...
Nemyslím si, že v súčasnosti by štát chcel vyvlastniť zámok, ale vždy existuje dostatok iných možností a foriem ovplyvňovania, ktoré človeku postupne kradnú radosť zo života, najmä ak sú ošetrené vždy novými zákonmi alebo myšlienkami, čo ich uzurpujú.
Ako to všetko vnímate?
V súčasnosti vidím u nás občiansku slobodu ako veľmi ohraničenú záležitosť, ako protipól krátkodobej technickej slobode, ktorá nás však otupuje a nakoniec môže z nás všetkých urobiť bláznov.
Vaši predkovia vládli kedysi v rámci monarchie aj Slovensku. Po vašej starej mame pomenovali v Štúrove most. Poznáte trochu Slovensko?
V budúcnosti sa pravdepodobne budem viac zaoberať Slovenskom. Určite sú u vás krásne kostoly, alebo dedinky, korunované nádhernou prírodou. Musím si však všetko dopredu naštudovať, a tak sa pripraviť na cestu. Možno niektoré veci budem konzultovať s prípadnými návštevníkmi Kaiservilly, ktorí k nám občas prichádzajú aj zo Slovenska. V Bratislave som bol iba jeden a pol dňa. Takže mám veľké rezervy.
Kto je Markus Habsburg Lotrinský
Narodil sa 2. apríla 1946 v Persenbeugu v Dolnom Rakúsku. Jeho rodičia mali osem detí ešte pred 2. svetovou vojnou, dve prišli na svet počas vojny a traja chlapci po roku 1945. Vyrastal v internátoch. Žili v sídle otcovej matky arcivojvodkyne Márie Valérie, ktorá bola najmladšou dcérou cisára Františka Jozefa. Zomrela ako 58-ročná a stihla sa ešte vedno s manželom vzdať nároku na následníctvo. Spravuje vilu Bad Ischl v rakúskych kúpeľoch. Kedysi túžil byť architektom alebo umelcom, jeho práca okolo "historického pamätníka“ ho absolútne napĺňa.
Prababička Markusa Habsburga Lotrinského bola legendárna cisárovná Alžbeta - krásna Sissi a pradedom cisár František Jozef, ktorý krajine vládol dlhých 60 rokov. Kaiservillu, kde panovnícka rodina trávila letá, dostal panovnícky pár do daru v roku 1860. Neskôr ju cisár odkázal najmladšiemu milovanému dieťaťu Márii Valérii. Táto dáma sa vedno s manželom zriekla nároku na trón. Aj preto dodnes zostala v majetku rodiny Habsburgovcov Cisárska vila - Kaiservilla v rakúskom kúpeľnom mestečku Bad Ischl.
Hoci Kaiservillu naši susedia považujú za historický pamätník, v jednej jej časti dodnes žijú potomkovia slávneho rodu, ktorý stáročia vládol Európe. A druhú navštevujú turisti. Chodievajú sa pozerať na pôvodný mobiliár rakúsko-uhorských monarchov, na ich písomnosti, vzácny porcelán, ako aj na básne, ktoré písala krásna cisárovná Alžbeta počas dlhých letných dní. Jeho cisárska výsosť Markus Habsburg Lotrinský tu býva s rodinou od roku 1971.
Barbora Laucká