Charlotte Brontëová sa do povedomia čitateľskej verejnosti zapísala predovšetkým románom Jana Eyrová. Narodila sa v rodine kňaza. Po smrti matky bola spolu so svojimi dvoma sestrami Anne a Emily – rovnako literárne aktívnymi, a bratom Bronwellom vychovávaná prísnou a nábožensky založenou tetou.
V roku 1824 začala Charlotte navštevovať dievčenskú cirkevnú školu v Cowan Bridge, odkiaľ o rok neskôr utiekla kvôli krutým podmienkam, ktoré na škole vládli. Neskôr pokračovala na škole v Roe Head, kde po skončení štúdia pôsobila aj ako učiteľka. Celý čas však trpela smútkom, melanchóliou a neprekonateľnou túžbou vrátiť sa domov k bratovi a sestrám, s ktorými plánovala otvoriť si vlastnú školu.
Tieto plány však stroskotali, a tak sa súrodenci, pod pseudonymami Currer, Ellis a Acton Bell, začali venovať literatúre. V roku 1846 vydali zbierku básni Poems By Currer, Ellis And Acton Bell, z ktorých sa predali len dva kusy. V tejto dobe Charlotte končila práce aj na románe Profesor, avšak počas svojho života nikdy nenašla vydavateľa. Počiatočnému neúspechu sa nepoddala a začala písať román Jana Eyrová, ktorý bol vydaný v roku 1847 a znamenal okamžitý úspech. Autorka sa pri písaní inšpirovala aj vlastnými skúsenosťami, ktoré získala z obdobia, keď si na živobytie zarábala ako vychovávateľka. Po smrti svojich súrodencov, sa Charlotte Brontëová vrátila k pseudonymu Currer Bell a vydala romány Shirley v roku 1849 a Vilette v roku 1853.
Hlavná postava románu Shirley, ktorá bola inšpirovaná Charlottinou sestrou Emily, sa stala jednou z prvých nezávislých, odvážnych a o všetkom otvorene hovoriacich hrdiniek v anglickej literatúre. V roku 1854 sa Charlotte Brontëová vydala a o rok neskôr, zomrela tehotná, na následky zápalu pľúc. Pre jej tvorbu je príznačný pravdivý opis lásky, na aký neboli čitatelia viktoriánskej éry ešte zvyknutí, ako aj silný náznak feministickej kritiky, ktorý poukazoval na utláčanie žien a presadzoval ich právo na lásku.