Vydali ste knihu o Slovákoch Jánošíci s těžkou hlavou. Viete o Slovákoch viac ako oni sami?
Viem, pretože mojou prácou je neustále po Slovensku cestovať, skúmať ho. Bratislava je pre mňa len okrajové teritórium, keby tu nebola vláda a parlament, tak tu nemám čo robiť. Len bežní ľudia dokážu povedať, čo sa v "podhubí“ národa deje.
Na Slovensku ste sa narodili, kedy ste odišli?
Keď som mal rok, tak prišli Rusi a matka rozhodla, že sa z východného Slovenska odsťahujeme. Obávala sa, že sa stane súčasťou Sovietskeho zväzu. Na Slovensko som jazdil na prázdniny, je moja rodná zem, mám to tu rád a snažím sa nájsť korienky toho, prečo moji krajania premýšľajú tak, ako premýšľajú.
Preto ste napísali knihu?
Určite, trochu som sa vyrovnával so svojou polovičnou identitou a s tým, ako mi tu ľudia stále prehadzujú, že som "paštekár“, českí turisti zomierajú v Tatrách častejšie ako Slováci, Česi nerozumejú slovenčine, Havel zničil zbrojný priemysel na Slovensku a stále dookola.
A na čo ste prišli?
Zistil som, že sú to zväčša mýty, tak som si povedal, že napíšem knihu, trocha sa očistím a poviem Slovákom, čo si o tom všetkom myslím, že sa na to pozerám z nadhľadu.
Myslíte si, že to vezmú rovnako s nadhľadom?
Už to niektorí nezobrali, napríklad Drahoslav Machala, napísal mi taký sprostý e-mail a nepredýchal to.
Takže ste na to pripravený?
Som. Myslím si, že to väčšina vezme v pohode, pobavia sa na tom a možno sa aj zamyslia.
Dokážete ich presvedčiť, že v skutočnosti v Tatrách zomiera viac Slovákov ako Čechov?
Ja ich nepresvedčím, o tom mýte musí napísať slovenský novinár slovensky. Je tam nejaký blok, už nebudem nikoho prehovárať, nemá to význam. Keď hovorím česky, tak ich neprehovorím, i keď mám na svojej strane štatistiky.
V knihe "bez servítky“ opisujete politikov a politickú situáciu na Slovensku, nebojíte sa žaloby?
Môj vydavateľ sa bojí, že by mohla žaloba prísť, to je pravda, ale všetky informácie sú overené alebo citujem iné médiá. Je tam veľa zdrojov, ktoré nemôžem menovať, pretože nechcú, aby vyšla najavo ich identita a rešpektujem ich. Keby aj prišla nejaká žaloba, tak to budú riešiť české súdy, a tých sa na rozdiel od slovenských nebojím.
Z knihy cítiť, že ste u nás zažili za štyri roky veľké dobrodružstvo...
Slovensko je dobrodružná krajina, dajú sa tu objaviť veci, ktoré inde v Európe nie sú a fascinuje ma to. Veľmi rád obchádzam dediny a rozprávam sa s ľuďmi, strávim s nimi večer v krčme, ráno mám potom ťažkú jánošíkovskú hlavu, ale veľmi ma to baví. Rozumieme si, hovorím česky, oni slovensky a toto by som nezažil nikde inde, ani v Maďarsku, ani v Rumunsku, to zažijem len na Slovensku a možno v Poľsku.
Ako vás berú ako českého novinára?
Sú radi, že sa s nimi rozpráva český reportér. Čeština mi otvára dvere, mám lepšiu pozíciu ako vy Slováci, radšej prijmú českého ako slovenského novinára.
Prečo?
Zdá sa im zaujímavé, že sa o ich problémy zaujíma niekto z cudzej krajiny.
Preto sa vám zdôveril aj pašerák z východného Slovenska?
Je to chlapík, ktorý pašuje naftu už pätnásť rokov. Skôr to robil so ženou, ale tá už je doma a on si vytvoril sieť dovozcov a odberateľov, dnes je len manažér. Zoznámili sme sa náhodne na hranici. Bez problémov mi všetko ukazuje a hovorí do mikrofónu. V Česku mu publicita neprekáža, na Slovensku by sa trocha obával. Ale vzhľadom na to, že len v ich dedine pašuje pätnásť ľudí, tak mu to neprekáža, vraj ho nikto neodhalí. Zvyšok dediny sú colníci a policajti a všetci sa poznajú. Hranica medzi týmito svetmi je veľmi tenká.
V knihe citujete premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že vie presne, kedy skončiť. Kedy to podľa vás bude?
Fica za štyri roky ľudia vyženú, bude úplne na dne, teraz je na vrchole, potom bude na dne. To je osud politikov.
Naozaj tomu veríte?
Keď bude vládnuť ďalej, tak sa úplne znemožní, ale ktovie, je asi jednoduchšie predpovedať počasie na pol roka dopredu, ako politickú scénu na Slovensku.
Kniha je písaná viac pre Čechov ako Slovákov, čo o nás vôbec vedia?
Nemajú o Slovensku žiadne veľké znalosti, sú to turisti, vidia turistické ciele, ale čo je pod nimi, netušia.
A čo si predstavia pod pojmom Slovensko?
Baču, Jánošíka, halušky, borovičku, Tatry...
Politikov žiadnych?
Poznajú Fica, Slotu, Mečiara, ešte aj Dzurindu alebo Vášáryovú. Bodka. Slovo Gašparovič som povedal vo vysielaní asi päťkrát. To vôbec nemá význam, nikto nepozná Gašparoviča, Csákyho, Hrušovského alebo Figeľa, to sú úplne neznáme mená.
Kto je Ľubomír Smatana
Narodil sa v roku 1967 v Snine, onedlho sa však odsťahovala jeho rodina do Česka. Na Západočeskej univerzite v Plzni vyštudoval učiteľstvo biológie a chémie. Pôsobil ako turistický sprievodca a sám sa označuje ako učiteľ v zálohe. V Českom rozhlase pracoval najskôr ako regionálny spravodajca, v rokoch 2003 - 2004 bol redaktorom China Radia International v Pekingu. Od roku 2006 pôsobil ako stály spravodajca ČRo na Slovensku.