Kto bol autorom myšlienky napísať naše dejiny v angličtine?
Táto idea napadla profesorovi Mikulášovi Teichovi, rodákovi z Košíc, pôsobiacemu na univerzite v Cambridgei. Dospel k názoru, že na svetovom trhu neexistujú komplexné dejiny Slovenska, ktoré by zodpovedali akademickému štandardu. Keďže je historik, rozhodol sa svoju myšlienku realizovať. Bol som rád, že ma oslovil, pretože aj ja som pociťoval podobný deficit.
V čom je Slovakia in History výnimočná?
Aj keď už existujú zahraničné publikácie o slovenskej histórii, Slovakia in History je výnimočná najmä tým, že má uspokojiť akademickú komunitu, študentov, profesorov, ktorí sa zaoberajú stredoeurópskou históriou. Dielo sleduje prísne vedecké ciele a jeho ambíciou nie je politika, ale historickokritická interpretácia, čo sa, verím, podarilo.
Podľa akého kľúča ste knihu koncipovali?
Hlavnou ambíciou bolo zahraničnému záujemcovi poskytnúť pohľad na kľúčové témy slovenských dejín, nie je to súvislý výklad, ale kapitoly k závažným otázkam.
K akým konkrétne?
Ide o mapovanie histórie, datovanej od 9. storočia do roku 1989, teda od čias Nitrianskeho kniežatstva až po pád komunizmu.
Objektívny pohľad na dejiny je zrejme nesprávny termín, aký je váš názor?
Tento termín nepoužívame, pretože ho nikto nevie presne definovať. Ide o to, že historiografia je kritická disciplína, čo znamená, že nikto z historikov nemôže písať z osvietenia, ale musí sa opierať o pramene, ktoré má k dispozícii, a tie kriticky skúmať. Nemôže však všetkému, čo je napísané, aj uveriť, a tak to prezentovať, ale musí sa pýtať, kto to napísal, kedy a s akým cieľom. A na základe toho poskytnúť historický obraz v širšom kontexte.
História Slovákov sa však neodohrávala iba medzi Slovákmi. Ako ste k tomu pristupovali?
S prihliadnutím na túto skutočnosť sme sa snažili naše dejiny pozorovať v stredoeurópskom rozmere.
Ako dlho kniha vznikala?
Od nápadu až po realizáciu prešlo desať rokov, počas ktorých sme editori a autori museli neustále komunikovať, aby výsledné dielo pôsobilo komplexne. Najväčším časovým úsekom prešlo prekladanie, keďže prekladať historické práce je náročné, ďalej nasledovalo korigovanie, posudzovanie. Vydavateľstvo Cambridge University Press má dlhé výrobné termíny, pracuje ako továreň, ktorá si zakladá na grafickej a jazykovej stránke. Považujem to za profesionálny prístup, ktorý akoby u nás vymizol. Na Slovensku vydávame veľa kníh, ale mnohokrát na úkor kvality, často aj s gramatickými chybami.
Myslíte si, že zahraniční posudzovatelia tak dobre poznajú našu históriu, že vedia zhodnotiť ich vyváženosť?
Pravdou je, že o našej histórii vedia málo, sú ale, ako je to v zahraničí štandardom, veľmi kritickí, kladú otázky a vyžadujú adekvátne odpovede, preto ide o taký zdĺhavý proces.
Kto je Dušan Kováč
Narodil sa v roku 1942. Vyštudoval históriu a ruštinu na bratislavskej FiFUK. Je odborník na slovenské a stredoeurópske dejiny 19. a 20. storočia a autorom odborných publikácií Od Dvojspolku k politike anšlusu (1979), Muži deklarácie (1991), Nemecko a nemecká menšina na Slovensku 1871 – 1945 (1991), kníh literatúry faktu s historickou tematikou Slovensko v Rakúsko-Uhorsku (1996), Milan Rastislav Štefánik (1996), učebníc dejepisu pre základné i stredné školy. Veľkolepým projektom sú jeho Dejiny Slovenska, ktoré vyšli roku 1998 v českom vydavateľstve Lidové noviny.