Záhadná strata identity a jej spätné nachádzanie, a teda pomerne predvídateľný, i keď napínavý dej. Zopár slušných výbuchov, vygradované napätie, ale vo všeobecnosti celkom slušné remeselné spracovanie. Toto všetko sa zmestí do definície moderného akčného trileru. Súčasne vystihuje nový koprodukčný film režiséra Jaurea Collet-Serru Neznámy, ktorý bol premietacou bodkou 65. ročníka filmového festivalu Berlinale. Od štvrtka sa predstaví aj slovenským divákom.
Iba tajuplný úvod
Na začiatku sa snímka tvári ako pomerne zaujímavý mysteriózny triler. Presvedčivo strohý Liam Neeson ako doktor Martin Harris prichádza do ponurého Berlína, kde sa vzápätí dostane do sporu o tom, kto je a prečo zrazu všetko zrozumiteľné a jasné stráca logiku. Pravda sa stratila v tmavom meste a treba ju čo najrýchlejšie objaviť a pomenovať. Prosto, čas neúprosne plynie. Táto úvodná, vydarená scenáristická hra vtiahne diváka do deja natoľko, že s každou ďalšou minútou narastajú aj jeho očakávania. A tu nastáva kameň úrazu. Vyšpičkovaný tajuplný začiatok strieda schematické a tuctové dopovedanie deja na spôsob špionážnej záležitosti, akých tu už bolo viac ako dosť. Akoby režisér stratil dych. Ostré náboje mu z neznámych príčin došli a do terča dostrieľal už iba na slepo. Tento čoraz silnejší dojem nezachraňuje ani vynikajúci výkon Liama Neesona, ktorý hrá opäť, neprekvapivo, prirodzene a s ľahkosťou jemu vlastnou. Vnímavý divák sa možno neubráni podvedomému porovnaniu jeho postavy s tou z filmu 96 hodín, aj keď práve tam mal neobmedzený priestor byť silným akčným hrdinom od začiatku do konca.
Kvalitná vizualizácia
Filmu však nemožno uprieť slušné technické zvládnutie, ako aj vydarený výber lokality. Atmosféra studeného zimného Berlína totiž dodáva príbehu silnú atmosféru. Napriek tomu, že snímka nemá primnoho akčných scén, tie, čo prídu, sú dokonalou vizuálnou prehliadkou. Modrozelené kamerové filtre, šikovný strih v budúcnosti rozhodne zabránia posunúť snímku do béčkového štandardu. Podobne je to aj s vygradovaným a citlivo kvalitným ozvučením. Hudobné sekvencie, majstrovsky vpletené do akcií, dodávajú príbehu pozoruhodnú autentickosť. Neznámy si podobne, ako väčšina trilerov, nerobí ťažkú hlavu s biologickými zákonitosťami, takže, ak niektorý z protagonistov dostane ranu železnou tyčou, prinúti ho to akurát tak otočiť sa. Iste, sme vo filmovom deji, nie v realite. Rana tyčou je však to posledné, čo by sme Jaureovi Collet-Serruovi chceli a mali vyčítať.