Prečo vás nadchla myšlienka robiť práve na novom muzikáli Robin Hood v Prahe?
Zaujal ma na tom hlavne producent Michal Kocourek, ktorý už roky chcel, aby som pre jeho divadlo niečo urobil, ale nikdy nám na to nevyšiel čas. Teraz však prišiel v momente, keď som mohol. A predsa len Robin Hood nie je taký muzikál, ktorý by mohol byť zinscenovaný na Slovensku, české publikum je iné.
Na Slovensku by neuspel?
Slováci zvyknú spracovávať historické témy zo staršej doby, každý by si položil otázku: prečo Slováci robia muzikál o anglickom zbojníkovi Robinovi Hoodovi? Je iné, keď sa robí niečo o Jánošíkovi alebo niečo iné slovanské, ale toto je predsa anglosaská kultúra. Česi sú v tomto tolerantnejší.
Čo bolo na samotnom inscenovaní to najťažšie? Hercov ste vraj potrápili častým šermovaním...
Vždy je to to isté. Dôležité je, aby sa ľudia naučili správne hrať, predsa len česká muzikálová scéna je postavená hlavne na spievaní, väčšinou v nej vystupujú populárni speváci, ktorí nemajú až také dobré herecké základy. Takže najväčší problém bol zladiť to a naučiť ich správne vypointovať príbeh a hrať. Niekde je šermovanie, niekde skákanie, to nie je až také podstatné.
V tomto prípade sú medzi hercami aj populárni speváci, ale aj čisto muzikáloví herci. Prečo táto voľba?
Herci sa vyberali naozaj neskutočným spôsobom. Jedno obsadenie sme si vyberali my sami, teda konkrétne producent, ktorý videl Jácka Jackuliaka v Brne a Nelu Pociskovú vo West Side Story v Bratislave, a povedal jednoznačne, že toto chce ako jedno obsadenie. Ale Nela nie je hviezda v Čechách a Jacek je z Brna, takže boli treba aj hviezdy, tak sa obsadil Václav Noid Bárta, a potom bol televízny konkurz, ktorý zabezpečil tretie obsadenie.
Nela Pocisková nie je v Čechách až taká známa, nebude to o to pre festival ťažšie?
Uvidíme, keď vyjde na javisko, ale to, že Nela nie je v Česku hviezda, si strašne užívala, bola pokorná a vravela i novinárom, že mohla ísť po ulici, kúpiť si čokoľvek, nikto po nej nepozeral. Čo sa týka divákov, pre ňu je najťažšie, a preto sme to aj prijali, aby sa naučila česky, pretože má ponuky na obrovské tituly a češtinu treba. Po boku Lucie Šoralovej sa v nej zdokonalila.
Chceli ste vy sám urobiť „iného“ Robina Hooda?
Nechcel som urobiť iný, ale poctivý muzikál. Už len ten žáner vám potom určuje, že to musíte urobiť inak. Nemôže sa to zrovnať s novým, ani so starým filmom, je to muzikál. A tým je to iné.
Podľa producenta Michala Kocourka ide o najdrahší muzikál Divadla Kalich, ktorý je na európskej úrovni. Čo je dôležité pre taký muzikál?
Dobrý a kvalitný musí mať splnené tri základné atribúty: ľudia musia vedieť hrať, spievať a tancovať. Ale ani to ešte na tú úroveň muzikál nedáva. Potom je to o tvorcoch a talente, dôležité je to skĺbiť.
Muzikálu predchádzal veľký televízny kasting formou programu Cesta za slávou, dostal sa tak viac do povedomia ľudí a dnes je už predaných viac ako 15-tisíc lístkov. Je aj toto spôsob, ako môže televízia pomáhať napríklad divadlu?
Vy ste povedali A, ja dopoviem B, a to je zásadný rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi. Tento muzikál má rekordný počet predaných lístkov, ale v Česku je bežné, že predstavenia pred premiérami sú vypredané na niekoľko mesiacov dopredu. Česi chodia na české filmy z princípu, idú sa jednoducho pozrieť. U nás je to naopak, ľudia sú náročnejší, idú, až keď ich niečo presvedčí. Česi sa však idú pozrieť na svoje predstavenia zo spolupatričnosti.