Ak si všimnete výrazné plagáty pozývajúce na výstavu slávneho švajčiarskeho výtvarníka Alberta Giacomettiho (1901 -- 1966) v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislava, možno si s uspokojením pomyslíte, ako dobre, že sa spojila iniciatíva švajčiarskej kultúrnej nadácie Pro Helvetia s podporou veľvyslanca Švajčiarskej konfederácie Rudolfa Stauba a bratislavského primátora Andreja Ďurkovského. Konečne netreba za veľkými umelcami cestovať do Prahy alebo do Viedne!
Pocit optimistickej hrdosti vyprchá hneď po tom, ako vzhliadnete výborný úvodný dokument. Zobrazuje umelca v parížskom ateliéri, medzi husto počmáranými stenami, s vrstvami niekoľkokrát prekresľovaných nápadov. Vidíme Giacomettiho pri práci -- rýchle, presné, a predsa nežné čierne línie, ktoré už o chvíľu vyplní temnými farbami. Avantgardného rodáka z dedinky Stampa prenasledovala túžba pochopiť podstatu bytia. Tvárou v tvár inému človeku ho uchvacoval spôsob, ako sa cudzia bytosť stretáva so svojou existenciou, ako vypĺňa priestor. Priťahoval ho najmä pohľad, tajomstvo skryté v oku. Takto pripravení si prezriete pár miestností na poschodí, a zistíte, že výstavu tvoria predovšetkým skice z cyklu Paríž bez konca, ktoré vznikli v posledných ôsmich rokoch umelcovho života. Nájdeme tu aj niekoľko desiatok fotografií Ernsta Schneideggera, ktorý dokumentoval výtvarníka pri práci v ateliéri i jeho hotové sochárske diela, ale to, čo robí Giacomettiho Giacomettim -- melancholické, étericky pretiahnuté štíhle postavy -- do Bratislavy nedorazilo. Presnejšie, máme tu až tri kusy jeho plastík -- kráčajúceho muža, vzpriamenú sošku manželky Anette a hlavu brata Diega.
Výstava v Mirbachovom paláci pripomína pozvanie na večeru, pri ktorom v reštaurácii vysvitne, že dostanete iba cesnakovú polievku a chlieb s maslom. Za Giacomettiho surrealistickým humorom a kreativitou, za existencialistickým pocitom ohrozenia a zvlášť jeho plastikami sa ešte stále chodí inde...
StoryEditor