Jeho román Nevesta hôľ patrí k vrcholom lyrizovanej prózy. Román Život bez konca, vydania ktorého sa nedočkal, bol úspešne sfilmovaný podobne ako aj Nevesta hôľ. Používal pseudonym Bystran, alebo Fraňo Bystran.
František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej, okres Brezno. V roku 1933 absolvoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici. Pôsobil ako učiteľ v Mýte pod Ďumbierom, v Podbrezovej, v Novej Bani. V rokoch 1947–1950 bol externým referentom Matice slovenskej na tvorivej dovolenke. Jeho poslednými pedagogickými pôsobiskami boli Hronský Beňadik a Hronov pri Banskej Bystrici.
Svoju prvú poviedku Výpoveď (1933) uverejnil ešte počas štúdií pod pseudonymom Bystran v časopise. Nasledovali ďalšie poviedky – Jarmočná anekdota o zlatom krížiku (1936), Dve doby (1938) a Prvý sneh (1938). Knižne mu vyšli až posmrtne v roku 1976 v súbore Novely.
Najrozsiahlejší román Život bez konca dopísal v apríli 1949, ale pre predčasnú smrť sa nedožil jeho vydania. Za života mu vyšiel súbor noviel Malka (1942) a román Nevesta hôľ (1946). V roku 1947 začal písať sériu protivojnových noviel Sedliak, Dáma, List a Kňaz. Spolu s novelou o klasickom ľúbostnom trojuholníku Ľudská hra vyšli posmrtne v zbierke Dáma (1966).
Pri výbere svojich postáv sa Švantner orientoval na ľudských vydedencov, zastieral ostré hranice medzi skutočnosťou a prízračnými stavmi hrdinov. Atmosféra jeho noviel je neopakovateľne „švantnerovská“ – vychádza z ľudových rozprávok, balád a povestí. Vo všetkých prózach vystupuje do popredia moment fantastiky a osudovosti. Jedným z tajomstiev autorovho novelistického umenia je konkrétny rozprávač, ktorý príbehy majstrovsky vedie.
Moderné spracovanie Nevesty hôľ.
Na poslednom pôsobisku v Hronove náhle prepukla jeho vážna choroba. Strácal zrak aj hlas. Stihol otvoriť školský rok, ale 3. septembra 1950 ho museli hospitalizovať v Martine s diagnózou mozgový nádor. Operácia v Prahe nebola úspešná a do polnoci 13. októbra 1950 zomrel vo veku iba 38 rokov.
Pamätnú tabuľu spisovateľovi Františkovi Švantnerovi odhalili v roku 1997 neďaleko Bystrej pod Krupovou hoľou v Nízkych Tatrách. Nachádza sa na jednej zo skupiny skál, kam umelec najradšej chodil a tvoril. Spisovateľ nazýval toto miesto „môj grúň“.