Satinského tajnosti sú vonku. V knihe od jeho dcéry

„Otec mi často hovorieval, že v mladosti prešiel peši celé Slovensko, no myslela som, že je to jeden z jeho mnohých výmyslov," povedala dcéra humoristu Júliusa Satinského Lucia, ktorá zostavila najnovšiu knihu Expedície 1973 – 1982. Precízne spracované cestovateľské denníky, ktoré si Satinský roky písal, našla už pred časom, práve k nedávnym nedožitým sedemdesiatinám svojho otca však chcela pripraviť niečo, čo ešte vonku nebolo. Práca na knihe trvala s prestávkami asi dva roky.

Autentické čítanie
„Atamam vyhlásil dnešný deň za VOĽNÝ. Okolo obeda – prvé slniečko. Všetko sušíme. Idem bez košele po vodu – 1 km tam, druhý spať. Vlado nazbieral čučoriedky. Podáva sa vanilkový puding s čučoriedkami...“  opisuje Satinský expedíciu s názvom Macaluso Vincenzo, dlhú 282 kilometrov, ktorú v lete 1975 absolvoval spolu s kamarátmi Vladom Bednárom a Karolom Mičietom. Podľa Satinskej expedície predstavujú jej otca v novom svetle, dovoľujú nahliadnuť do jeho intímneho sveta, ukazujú ho ako ctiteľa prírody, nadšeného pozorovateľa i vtipného glosátora. A zároveň sú napísané s jeho povestným humorom.

Kniha však zaujme už na prvý pohľad. Vizuál pripomína presne vzhľad Satinského notesa, obsahuje ručné kresby a zápisky, mapky aj fotky. „Kresbami často dopĺňal svoje zápisky, sú teda úzko zviazané s textom a bolo dôležité umiestniť ich v knihe na rovnaké miesta ako v rukopise. Docielili sme tým, že tlačená kniha je takmer identická ako rukopis,“ vysvetľuje Satinská. Z knihy je jasne vidieť, že pri zapisovaní bol veľmi systematický, plánoval presné trasy na každý deň, rozhodoval o tom, kam sa pôjde a čo si zoberú na cestu, a všetko je to tam zaujímavým spôsobom prezentované. Čitateľ má naozaj pocit, ako keby čítal Satinského denníček z ciest, so všetkými skratkami, signálmi a poznámkami.





... a la Frantík
Veľa vecí sa však odvtedy zmenilo a Satinská myslela aj na to. „Museli sme overiť všetky miestne názvy, zjednocovali sme interpunkciu a podobne. Veľký pozor som však dávala na to, aby sme nezasahovali do otcovej lexiky, na ktorú si veľmi potrpel,“ doplnila. A tak v knihe zostanú všetky jeho pomenovania – svoju tašku volal napríklad žobradlo, a na expedíciách zase varili napríklad hovädzie guľášové hašé na goralský spôsob, všeličos a la Frantík a podobne. 
Na šesť expedícií po Slovensku, Česku či Rakúsku mu vždy stačilo pero, notes, vodka s citrónom a jeho necesér, ako volal svoje hygienické vrecúško. 

„O 5.10 sa začala búrka storočia. V noci najprv visia hviezdy celkom nízko nad zemeguľkou. Letíme tíško vesmírom. Nad rybníkom KOMORNÍK je studený opar. A zrazu hromy - blesky - začala sa búrka storočia. Aj EINSTEIN by sa čudoval tým BLESKOM. Jeho kamaráti FYZICI by sa možno dali na náboženstvo. Búrka to bola krátka, prudká – TURGENEVOVSKÁ," tak opisoval jeden deň expedície pomenovanej Ernest ´80 v auguste roka 1980 po južných Čechách. Aj podľa Satinskej mal rád miesta, ktoré mali zaujímavé mená, ako napríklad Čertove kopce a Pindule. Zvyšné denníky, ktoré opisujú skôr kratšie výlety alebo služobné cesty, zatiaľ na svoje zverejnenie čakajú.