Ja som si v tejto súťaži v prvom rade potreboval zistiť spätnú väzbu, či ten projekt, ktorý realizujem tri roky, je životaschopný. Teda, či komunikuje s okolitým svetom, s verejným priestorom. No a komisia pravdepodobne zistila, že je to tak a vyhodnotila to ako víťazný projekt.
Toto video monitoruje vymedzovanie hraníc pojmov patriotizmus, nacionalizmus, vzťahu majoritného obyvateľstva k minoritám, napríklad sexuálnym či etnickým na pozadí demonštrácii, protestov a spoločenských udalostí. Projekt sa zaoberá témami ako multikulturalizmus, xenofóbia a rasizmus. Venujem sa v ňom regiónu Vyšehradskej štvorky. Tiež som tri mesiace strávil vo Švajčiarsku, takže som mohol porovnať výsledky východnej a západnej Európy. Zo Slovenska sú tam príspevky ako tohtoročný Duhový príde z Bratislavy a príspevok z búrania rómskej osady na Demeteri medzi Košicami a Ťahanovcami.
Chcel som sa výpovednou hodnotou, obsahom aj formou priblížiť k bežným Slovákom. Chcel som, aby to dokázali dekódovať a vyvodzovať svoje vlastné závery, a nie závery médií, ktoré prezentujú tieto správy po svojom. V podstate aj Andy Warhol urobil to isté – priniesol umenie k masám, ktoré to pochopili, pričom v tom bolo aj niečo hlbšie. Plechovku aj Coca-Colu v obraze pochopil každý, všetky symboly, ktoré používal, boli dekódovateľné, čiže tiež som sa snažil čo najmenej komplikovať a kódovať to zrozumiteľne. Samozrejme, že som musel to umelecké ego nechať trošku dole pri zemi a vnímať realitu tak, ako je.