Ešte na konci minulého roka vyšla kniha, ktorej preklad do slovenčiny môžeme s odstupom času považovať za jeden z najlepších edičných počinov roka. Vydavateľstvo Drewo a srd a prekladateľ Pavol Lukáč siahli po poviedkovom debute britského autora Michela Fabera. Jeho názov Raz určite zaprší evokuje prerušovanú súlož, vyvrcholenie odložené mimo samotnej knihy kamsi do budúcnosti. V skutočnosti prichádza opakovane hneď v niekoľkých poviedkach. Faberov debut ich obsahuje pätnásť, viac než polovici z nich k literárnej dokonalosti nechýba prakticky nič, pri zostávajúcich sa občas objavia sporné miesta, je to však záležitosť nielen autora, ale aj čitateľovho vkusu. Faberove texty totiž pôsobia dojmom dobre zostavenej antológie, človeka zvyknutého na autorské stereotypy a obmedzené zdroje invencie zaskočí niekto, kto hravo prekonáva bariéry medzi žánrami, nachádza originálne témy a pri tých bežnejších zaujme ich atmosférou. Jedna poviedka je prerozprávaná z pohľadu ženskej ruky, ďalšia z pohľadu zavraždenej ženy, iná hovorí o osamelom Bohu, ktorý nájde v odpadkovom koši planétu Zem a zavesí si ju vo svojej detskej izbe. Ako autor povedal v jednom z rozhovorov, má rád pocit, že život je omnoho bláznivejší a zaujímavejší než si ľudia zvyčajne myslia. Za každou obyčajnou situáciou je podľa neho niečo zvláštne a podivuhodné a je len na nás, aby sme to objavili.
Ak by sme vo Faberových poviedkach predsa len hľadali nejaký opakujúci sa motív, sú to príbehy dievčat a mladých žien, ktoré sú pre autora natoľko inšpiratívne, až tvoria možno to najlepšie, čo v jeho poviedkach nájdeme. Skvelou sondou do sexuality mladých ľudí je poviedka Tam, kde je teplo a príjemne. Odlišnosti dospievania oboch pohlaví predstavuje na dvojici súrodencov: malý brat celý čas v nohaviciach skrýva ukradnutý erotický časopis a pritom sprevádza svoju sestru na kliniku, kde sa robia potraty. V inej poviedke z afrického prostredia opisuje tínedžerku revoltujúcu v prostredí najväčšej biedy a stálych horúčav, kultúrne rozdiely a podobnosti medzi Východom a Západom odhaľuje na príbehoch mladej Poľky pracujúcej u londýnskeho strýka v jeho krajanskej reštaurácii s vymierajúcimi štamgastmi. Prekvapujúci príbeh lásky Faber opísal v poviedke Tunel lásky z prostredia pornopriemylu, často používaného iba ako lacná a samoúčelná barlička na ceste k čitateľom. Na opačnej strane spektra stojí schematická a predvídateľná poviedka o pani Tučnej a pani Chudej (aj tá si však svoje publikum určite nájde u našich bulimičiek a anorektičiek), Faberovi príliš nepristane ani moralizujúca úloha sudcu moderného umenia v záverečnej poviedke Ovce.
Texty na obálke kníh často klamú a verí im iba vydavateľ. Ak im v tomto prípade uveríte aj vy, pocit oklamaného sa zaručene nedostaví, kritik Duncan McLean má pravdu, keď píše: "Milovníci krátkej prózy, pozor! Somerset Maugham sa nasťahoval k Ianovi McEwanovi a Raz určite zaprší je ich obludným, nádherným prvorodeným dieťaťom." Michel Faber medzičasom spáchal aj iné "obludnosti" (okrem iného napísal aj tisícstranový viktoriánsky román), ktorých preklad do slovenčiny by veľmi potešil každého, kto už niečo od tohto autora čítal. Zo zaujímavej situácie vychádza hneď jeho druhá kniha, úspešný román Pod kožou. Zvláštna žena v ňom jazdí po škótskych cestách a vyhľadáva svalnatých stopárov...
StoryEditor