Snímka: madari.sk
Všetko, čo ste chceli vedieť o Maďaroch (ale báli ste sa opýtať). Takýto slogan dominuje novému webovému portálu, ktorý má ambíciu vytvoriť most medzi Slovákmi a maďarskou menšinou. Debatovali sme s jeho šéfredaktorkou Lilianou Bolemant.
Maďari.sk – webový portál s takýmto jednoduchým názvom musí znieť niektorým Slovákom až trochu podozrivo.
(Smiech). Máte pravdu, my sme našu stránku ešte ani poriadne nespustili a už sa začali objavovať reči, že nás financuje Orbánova vláda.
V diskusiách na internete?
Nielen. Pýtali sa nás na to aj nemenované médiá. Vraj im to prezradil zdroj z kruhov maďarskej menšiny.
Takéto reakcie musia byť na jednej strane frustrujúce, na druhej strane dokazujú, že váš portál má zmysel.
Áno. Sme tu na Slovensku naozaj nakazení takou zvláštnou podozrievavosťou, akoby sa ľudia zdráhali uveriť, že môže vzniknúť slovensko-maďarský projekt, ktorý nemá žiadne politické pozadie. Treba však dodať, že nám pribúdajú slovenskí čitatelia a väčšina z nich na nás reaguje pozitívne.
Aby sme nepridávali vodu na mlyn pochybovačom: kto vás teda financuje?
Tvorcom a majiteľom portálu je Fórum Inštitút pre výskum menšín v Šamoríne, ktorý sa uchádza o granty a dotácie z rôznych domácich a zahraničných nadácií, ale aj zo štátnych rozpočtov oboch vlád. Takže v istom zmysle slova v tom môže figurovať aj Orbán a Fico.
„Čo vlastne vieme o Maďaroch?“ prihovárate sa na portáli čitateľom. Je to s vedomosťami Slovákov v tomto smere naozaj také zlé, alebo len chcete spochybniť stereotypy, ktoré tu panujú?
Jedno aj druhé. Ale tá nevedomosť sa netýka len Slovákov. Ja ako slovenská Maďarka mám niekedy pocit, že žijem v určitom medzipriestore, že nielen Slováci o mne nič nevedia, ale ani Maďari. Aj v Maďarsku sa mi občas stáva, že sa niektorí ľudia čudujú, odkiaľ viem tak dobre po maďarsky, a keď im vysvetlím, že som Maďarka, tak sa zase čudujú, prečo vlastne žijem na Slovensku.
Presne na otázky tohto typu odpovedá aj váš portál. Tak si zodpovedzme tú najzákladnejšiu: Prečo vôbec žijú Maďari na Slovensku?
V prvom rade treba povedať, že ide o potomkov starých kmeňov, ktorí na území dnešného Slovenska žijú už vyše tisíc rokov. A keď v rokoch 1918 – 1920 vznikala prvá Československá republika, okrem etnických princípov sa zohľadňovali aj argumenty historické, geografické a podobne, a v novom štáte sa ocitli aj státisíce Nemcov, Maďarov, desiatky tisíc Poliakov, Rusínov, Židov. Tí všetci boli od začiatku štátotvornými občanmi, nejde teda o žiadnych novodobých prisťahovalcov. Všetci sú na Slovensku rovnako doma ako Slováci.
Asi aj vy sama ste často konfrontovaná s tou „ošemetnou“ otázkou, či sa cítite viac Slovenkou ako Maďarkou.
Áno, ja sa však cítim ako presne to, čo som: Maďarka, žijúca na Slovensku. Vnímam to ako výhodu, že môžem spoznať zblízka obe kultúry a získať tým aj určitý nadhľad. Keby som si však mala vybrať, chcela by som ostať žiť na Slovensku.
Liliana Bolemant. Snímka: archív respondentky
Na vašom portáli možno nájsť aj odpovede na otázky typu: Majú Maďari na Slovensku nadpriemerné práva? Prečo sú Maďari stále nespokojní? Kde na tie otázky chodíte?
Z vlastných skúseností, vychádzame z debát so Slovákmi. Často si však nie sme istí, či práve toto sú veci, čo Slovákov o Maďaroch naozaj zaujímajú. Preto ich vyzývame, aby sa nám nebáli položiť akúkoľvek otázku. A už ich pár zaujímavých aj začína prichádzať.
Aké napríklad?
Prečo si Maďari automaticky spievajú maďarskú hymnu pri slávnostných príležitostiach a nie slovenskú? Zvláštna otázka. Mám pocit, že keby si slovenská menšina napríklad v Rumunsku automaticky spievala rumunskú hymnu, pri príležitosti ich slovenského národného sviatku, tak by sa Slováci opäť čudovali. Je to aj o zachovaní si národnej identity spolu s uctievaním národných sviatkov.
Za väčší problém väčšina ľudí považuje, že veľa Maďarov vie veľmi slabo po slovensky. A napriek tomu väčšina rodičov dáva svoje deti do maďarských škôl.
Na to existuje jednoduché vysvetlenie: V maďarskej škole ostanú deti v kontakte s maďarskou aj slovenskou kultúrou, kým v slovenskej by sa stretli len s tou slovenskou, a stratili by spojenie so svojou vlastnou kultúrou, materinským jazykom, históriou, literatúrou, a tak ďalej. A má to ešte jeden rozmer, ktorý na vlastnej koži pocítila aj moja teta. Tá takmer vôbec nehovorila po slovensky, a keďže chcela svoju dcéru od takejto skúsenosti ušetriť, dala ju do čisto slovenskej školy. Malo to však úplne opačný efekt: Keďže hneď na začiatku neovládala slovenčinu natoľko, aby stopercentne rozumela zadaniam učiteľky, a ani doma jej s učivom v slovenčine nevedeli pomôcť, čoskoro sa jej výsledky začali zhoršovať a skončila ako štvorkárka.
Takže pri výbere školy prevažujú pragmatické a nie emocionálne dôvody?
Povedala by som, že oba. V prihraničných dedinách sa napríklad nájde aj dosť takých Maďarov, ktorí z akéhosi pocitu nepriateľstva voči Slovákom dávajú svoje deti výlučne do škôl v Maďarsku a zámerne ich izolujú od slovenčiny. No čoskoro zistia, že v Maďarsku ich aj tak nepovažujú za vlastných, ale naopak – za Slovákov - a oni sa tým pádom stávajú cudzincami v oboch štátoch.
Isté však je, že je to s tou slovenčinou u maďarskej menšiny občas biedne. Čo by mohlo pomôcť?
Napríklad to, keby deti chodili na výmenné pobyty do čisto slovenských oblastí. To sa v 19. i 20. storočí veľmi dobre osvedčilo a napriek tomu sa v tom nepokračuje. A možno by aj slovenským deťom pomohli takéto pobyty v maďarskom prostredí, aby si mohli vytvoriť vlastný názor o spolunažívaní národov.
Na vašom portáli sa spomína aj otázka dvojjazyčných tabúľ. To asi musí maďarská menšina vnímať ako nepochopiteľný nedostatok veľkorysosti zo strany Slovákov.
Ale to nie je o veľkorysosti, to je jednoducho o právach menšín, na ktoré apeluje aj Európska únia. No je pravda, že niekedy by v tomto smere pomohlo len trochu viac predstavivosti a empatie. Zoberte si napríklad problém učebníc v maďarských školách na Slovensku: nemôžu v nich byť zemepisné názvy v maďarčine. Ale skúste si predstaviť, ako sa taký text zle číta. To je to isté, akoby ste čítali text v slovenčine, no všetky mená a názvy by v nich boli po anglicky – miesto Slovenska Slovakia a podobne. Jednoducho by vás to rušilo. A to sú práve tie maličkosti, z ktorých sa to všetko skladá.
Slováci sa akoby báli maďarskej menšine vyhovieť, aby náhodou nenabrali sebavedomie a netúžili zase po čomsi inom.
Áno, lebo tu sa vždy debata zvrtne len na nejaký detail vytrhnutý z kontextu: napríklad na dvojjazyčné tabule, a urobí sa z toho politická záležitosť. A ide aj o už spomenutú podozrivavosť z obidvoch strán, ktorá sa vytvárala dlhé desaťročia, a ťažko sa odbúrava. Chýba aj debata, ktorá by sa neviedla len čisto na tej politickej úrovni. A práve k nej má dopomôcť aj náš portál. Aby sme sa o seba začali viac zaujímať a viac sa spoznali. A preto všetkých Slovákov vyzývam: pýtajte sa (úsmev).