Slovenský básnický talent a autor textov hitov sa vydáva na cestu. Po plátnach kín. Režisérka Tina Diosi nakrútila dokument, ktorý je svedectvom o generácii poznačenej komunizmom aj idealizmom 80. rokov. Film o Jozefovi Urbanovi chce rozprávať o jeho tvorbe i živote, ktorý bol, ako to v prípadoch umelcov býva, komplikovaný. Bohužiaľ, film o tom hovoriť len chce, ale nerozpráva.
Strojené scény
Bohémske road movie, ktoré je skôr len nezmyselnou reklamou na čierny mustang, je cestou troch Jozefových kamarátov naprieč Slovenskom. Všetci sú autentickí ľudia bez hereckých skúseností, čo na nich aj vidno. To by neprekážalo, ba dokonca to mohli tvorcovia využiť vo svoj prospech, avšak ich účinkovanie vo filme je výrazne strojené. Mnohé situácie, v ktorých sa ocitajú, pôsobia ako pokus neskúsených hercov vyhovieť scenáru.
Rušivo pôsobia aj „poetické“ scény, v ktorých mladá žena ilustruje Urbanove básne znejúce v pozadí. Nápad by mohol dokument oživiť, avšak kvôli prevedeniu, pripomínajúcemu scény zo slovenských videoklipov 80. a 90. rokov, ostal nevyužitý.
Stratený príbeh
Film, rozdelený do niekoľkých vrstiev (cesta jeho kamarátov, „poetické“ scény, výpovede Urbanových známych, archívne zábery), pôsobí ako jeden veľký guláš, v ktorom sa utopilo to najdôležitejšie a najpotenciálnejšie – a to samotný Jozef Urban so svojou komplikovanou cestou hľadania. O jeho živote sa divák dozvedá základné veci ako to, že mal problémy s alkoholom, žil bohémsky život, aj keď sa túžil usadiť. Ale je to len akási filmová verzia wikipédie.
Režisérka sa nedokázala ponoriť do zložitých sietí Urbanovej duše, z ktorej plynuli silné a rezonujúce básne. Jeho skutočný život tak ostal utlačený v pozadí známych piesní Voda čo ma drží na vodou či Vráť trochu lásky medzi nás, ktorú Urban napísal.
Nevierohodne vyznieva aj scéna s Urbanovými dvomi manželkami a dcérami v nepeknom prostredí bazéna. Tvorcovia nezvládli nielen scenár, ale ani technickú stránku snímky, ktorá ponúka zväčša neestetické zábery s viacerými badateľnými chybami, ako napríklad mikrofón v zábere či zoomovanie.
Nezobrazený Urbanov ostrov
Jožko Urban, ktorý zahynul pri autonehode ako 35-ročný, bol umelec, ktorý sa zmietal v láskach, túžbach, bohémstve a rebelstve, rovnako ako aj v snahe mať usporiadaný rodinný život. Bol zúrivým Robinsonom, ktorý hľadal svoj ostrov pokoja. O jeho vnútri sa však divák mnoho nedozvie. Čosi mu prezradia archívne zábery, sem-tam niečo odhalia kamaráti, ale do hĺbky tento dokument skutočne nejde. A to je škoda, pretože Jožko Urban bol vnímavý básnik, ktorého dnes už len občas pripomínajú piesne z rádií. Zaslúžil by si niečo viac, než len kĺzanie po povrchu.
Režisérka Malého zúrivého Robinsona Tina Diosi