Očakávania sa naplnili. Vo štvrtok, zhruba päť minút pred druhou hodinou rannou stredoeurópskeho času, zažil trh s umením nový svetový rekord. Obraz Edvarda Muncha Výkrik sa predal za 119 miliónov 922 tisíc 500 dolárov, vrátane aukčnej prirážky (v prepočte zhruba 91, 328 miliónov eur). Dražba sa v newyorskej aukčnej sieni Sotheby 's začala na cene okolo štyridsiatich miliónov dolárov, záujem malo asi osem dražiteľov, ale rýchlo sa dražba zúžila na dvoch anonymných záujemcov cez telefón. V najdramatickejšej chvíli to vyzeralo, že sa obraz predá "len" za 107 miliónov dolárov - a zlomí tak rekord len o symbolický pol milión.
Totožnosť víťaza, ktorý na konci asi trinásť minútovej drámy ponúkol takmer 120 miliónov dolárov, nie je známa. Podľa denníka Los Angeles Times sa však tesne pred dražbou hovorilo, že obraz pravdepodobne poputuje do rúk kráľovskej rodiny v Katare. S anonymným kupcom komunikoval výkonný viceprezident siene Stephane Connery, víťaznú sumu odklepol druhý viceprezident Charles Moffett, uviedol denník Financial Times.
Potlesk neznámemu
Hneď ako bol Výkrik predaný, publikum v nabitej sieni Sotheby 's začalo tlieskať novému majiteľovi, doplnila televízia Al-Džazíra. Maľba nórskeho expresionistu Muncha z roku 1895, ktorej cena bola odhadovaná nad 80 miliónov dolárov, prekonala očakávania, dokonca ani stávkové kancelárie výslednú čiastku netipovali tak vysoko. Napríklad Ladbrokes sa domnievalo, že výsledná suma len o trochu predčí cenu 106 miliónov dolárov.
"V čase obrovského záujmu kritikov o tohto umelca a blížiaceho sa 150. výročia jeho narodenia je tohtoročná jar obzvlášť vhodná doba na uvedenie obrazu na trh. Pre zberateľov a inštitúcie je to bezprecedentná príležitosť získať tak vplyvné umelecké dielo," zdôraznil pred aukciou Simon Shaw, šéf oddelenia impresionistického a moderného umenia aukčnej siene Sotheby 's v New Yorku.
Jedna zo štyroch zachovaných verzií Výkriku - a jediná, ktorá bola doteraz v súkromných rukách, - tak zlomila svetový rekord v dražbách umenia. Ďalšie dve verzie Výkriku patria Munchovmu múzeu v Osle, tá najvýznamnejšia je vystavená v Národnej galérii nórskej metropoly. Aukčná sieň Sotheby 's však svoj kus označovala za najfarebnejší.
Na vysokej cene obrazu sa podpísala aj báseň, ktorú na zadnú stranu rámu pripísal sám autor:
Išiel som po ceste s dvoma priateľmi
Slnko zapadalo, obloha sa sfarbila na krvavú červenú
A ja som pocítil akúsi melanchóliu
Zastavil som sa
Znehybnel som, na smrť unavený
Nad modročerným fjordom a mestom visela krv a ohnivé jazyky
Moji priatelia išli ďalej - zostal som vzadu
Roztrasený úzkosťou
Pocítil som obrovský výkrik Prírody.
Výťažok pôjde na múzeum
Doterajší majiteľ draženého Výkriku, nórsky obchodník Petter Olsen, zdedil obraz po otcovi. Ten bol blízkym priateľom Muncha a aj jeho mecenášom. Olsen sa už pred dražbou vyjadril, že výťažok investuje do stavby Munchovho múzea, umeleckej galérie a hotela v Nórsku. Malo by byť otvorené na budúci rok pri príležitosti 150. výročia narodenia maliara. "Žil som s týmto dielom celý život a jeho sila a energia postupom času ešte vzrástla. Teraz ale cítim, že prišla chvíľa dať zvyšku sveta šancu vlastniť a oceniť túto pozoruhodnú prácu," vyhlásil už pred aukciou Olsen.
Obraz bol v rodine Olsenových viac ako sedemdesiat rokov. Munch ho Thomasovi Olsenovi daroval spolu s ďalšími dielami ako znak vďaky. Práve Olsen zachránil počas nacistickej okupácie Nórska cez sedemdesiat Munchových diel. Expresionista totiž figuroval na Hitlerovom zozname "zvrhlého" umenia. Aj preto je prekvapujúce, že keď maliar v roku 1944 zomrel na prechladnutie, okupanti mu usporiadali nacistický pohreb s orchestrom.
Obraz Edvarda Muncha prekonal takmer o 20 miliónov dolárov Picassov akt z dva roky starej dražby.
Všetko o obraze
Výkrik, ktorý podľa kunsthistorikov vystihuje duševné rozpoloženie umelca, často sužovaného depresiami, vznikol v roku 1895. Paradoxne predznamenal Munchovho šťastné obdobie. Potom, čo sa na prelome storočia maliar presťahoval z Berlína do Paríža, ho konečne čakalo uznanie a prvé významnejšie objednávky.
Dve verzie Munchovho Výkriku sú olejomaľby, ďalšie dve sú pastely. V posledných rokoch sa verejne vystavené verzie stali opakovane obeťou krádeže. V roku 1994 bol ukradnutý obraz Výkrik z Národnej galérie v Osle, ešte v tom istom roku bol ale nájdený a znovu sa tam vrátil. O desať rokov neskôr si maskovaní ozbrojení lupiči odniesli za bieleho dňa jednu z verzií Výkriku visiaceho v Munchovom múzeu. Aj tú však neskôr polícia našla a v roku 2008 mohol byť obraz opäť vystavený.
Historici označujú Výkrik za Munchovu reakciu na impresionizmus, ktorý podľa neho zobrazoval len postavy, ktoré pletú šály alebo si čítajú. Výkrik ale odrážal aj momentálny stav vtedy 30-ročného umelca, ktorý veľa pil, nepretržite fajčil, trpel nedostatkom peňazí aj nešťastnou láskou a obával sa, že podľahne rodinnej duševnej chorobe. Svoju postavu umiestnil do fjordu v metropole Oslo, na miesto údajne vyhľadávanom samovrahmi, kam bol počuť rev z neďalekých bitúnkov i z blízkeho ústavu pre choromyseľných, v ktorom sa zdržiavala tiež Munchova schizofrenická sestra.
Kurátor nórskeho Národného múzea umenia, architektúry a dizajnu Öystein Ustvedt uviedol, že dielo získalo slávu predovšetkým preto, že jeho témou je "moderná úzkosť (Angst)" a v širšej perspektíve základné ľudské emócie. "Domnievam sa, že povojnový existencializmus obrazu pomohol, aby sa stal ikonou moderného umenia. Je to tiež obraz, ktorý je veľmi ľahké spoznať, kopírovať, napodobňovať či parodovať," povedal Ustvedt.
Výkrik je označovaný za najčastejšie reprodukované dielo a mnohí experti ho označujú za druhé najznámejšie vyobrazenie po Mone Lise Leonarda da Vinciho. Odborníci sa zhodujú, že Munchova postava s rukami pevne pritisknutými k hlave je v dnešnej dobe ešte aktuálnejšia, než bola v ére svojho vzniku. Obrazom, ktorý sa stal súčasťou súčasnej pop kultúry, sa inšpiroval okrem iných Wes Craven, režisér populárnej hororovej filmovej série Vreskot, v ktorej zabijak nosí masku napodobňujúcu kričiacu tvár, použili ho aj tvorcovia seriálu Simpsonovci či autori plagátu k snímke Sám doma. Nedávno sa v aukcii predala interpretácia Výkriku od Andyho Warhola za 300-tisíc dolárov. Tému Výkriku možno ale nájsť i napríklad v reklame na lentilky a mnohých ďalších komerčných výrobkoch.
Rebríček najdrahšie vydražených diel na svete (v mil. dolárov):
1. Edvard Munch: Výkrik – 119,9 (2. máj 2012, Sotheby's, New York)
2. Pablo Picasso: Nahá v sochárskom ateliéri – 106,5 (4. máj 2010, Christie's, New York)
3. Pablo Picasso: Chlapec s fajkou – 104,2 (5. máj 2004, Sotheby's, New York)
4. Pablo Picasso: Dora Maar s mačkou – 95,2 (3. máj 2006, Sotheby's, New York)
5. Gustav Klimt: Portrét Adély Bloch-Bauer II – 87,9 (8. november 2006, Christie's, New York)
6. Francis Bacon: Triptych 1976 – 86,3 (14. máj 2008, Sotheby's, New York)
7. Vincent Van Gogh: Portrét doktora Gacheta – 82,5 (15. máj 1990, Christie's, New York)
8. Claude Monet: Jazierko s leknami – 80,4 (24. jún 2008, Christie's, Londýn)
9. Auguste Renoir: Zábava v Moulin de la Galette – 78,1 (17. máj 1990, Sotheby's, New York)
10. Peter Paul Rubens: Vraždenie neviniatok – 76,7 (10. júl 2002, Sotheby's, Londýn)
Absolútne najdrahším predaným umeleckým dielom sveta je od tohto roka plátno Paula Cézanna Hráči kariet, ktoré rodina katarského emira kúpila za viac ako 250 miliónov dolárov od súkromného zberateľa. Cena, ktorú Katar zaplatil, takmer dvakrát prevýšila hodnotu doteraz najdrahšie predaného obrazu, plátna Jacksona Pollocka, ktoré za 140 miliónov dolárov zmenilo majiteľa v roku 2006.
Zdroj: ihned.cz, čtk