Dejinná vývojová scéna modernej slovenskej fotografie má aj svoje osobnosti. Jednou z nich je Viliam Malík, ktorý cez víkend oslávil už svoju deväťdesiatku. V súčasnosti je najstarším stále činným fotografom na Slovensku. Možno povedať, že nateraz je posledným žijúcim predstaviteľom medzivojnovej fotografickej moderny. Stále svieži a vitálny Malík si veľmi rýchlo osvojil moderné fotografické videnie a uplatnil sa aj ako znalec a inovátor v oblasti čiernobielej fotografickej technológie. Slovenského fotografa telom i srdcom v roku 1936 oslovilo obrazové spravodajstvo Československej tlačovej kancelárie, kde pracoval tri roky. Po vzniku samostatného Slovenského štátu (1939), sa stal externým fotoreportérom Slovenskej tlačovej kancelárie. Viliam Malík bol prvou významnou postavou slovenského fotožurnalizmu. Čiernobielymi a neskôr aj farebnými snímkami dokázal dopĺňať primeraný fotografický výrez, zreteľnú kresbu motívu a náročné zhodnotenie svetelných pomerov. V jeho sedemdesiatročnej aktívnej pracovnej činnosti s objektívom fotoaparátu možno nájsť veľkorozmerné obrazy Belianskych Tatier, drevenice Oravy, budovateľské fotografie, povodeň z roku 1953, či zaujímavý záber -- dve diery v strome, ktoré vyďobal ďateľ, pripomínajúce hniezdo.
Jeho snímky vždy pôsobili a dodnes pôsobia pokojným a vyrovnaným dojmom. Sociálne zameraná fotografia bola iba jednou zložkou autorovho záujmu o zachytenie životných situácií a každodenných reálií, ktoré nachádzal okolo seba. Prvý fotoaparát, s ktorým Viliam Malík začínal bol veľmi jednoduchý - Boxer Tengor bez zaostrenia, avšak s optikou. V roku 1932 ho vymenil za kvalitnejší Foigläder skopa ( 6x9). V praxi najviac využíval prístroj Leicu -- kino film, či Roleflex a Flexaretu (6x6). Vo svojej foto tvorbe s optikou využíval svoj talent, ktorým nadviazal na dielo priekopníka tohto smeru slovenskej fotografie Karola Plicku.
Bratislavský rodák, v súčasnosti autor historických obrázkov slovenských miest a obcí striedavo žije v Tatranskej Kotline a v známom kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice. " Preto, že ešte stále fotografujem som nezostarol," hovorí Malík. " Prevažnú časť života som prežil dvoma pracovnými "šichtami" -- zamestnaním a hodinami strávenými v tmavej komore," prezrádza fotografický samouk, dokumentarista slovenskej histórie i súčasnosti Viliam Malík, ktorému k trinástke fotoaparátov pribudol do zbierky štrnásty, venovaný nemeckým priateľom k životnému jubileu.
StoryEditor