Po dvanástich rokoch vo funkcii sa šéf francúzskeho múzea Louvre Henri Loyrette rozhodol odstúpiť a neusilovať sa o predĺženie mandátu. Ako v pondelok v noci informovala agentúra AFP, Loyrette chce Louvre opustiť budúci rok v apríli. O svojom rozhodnutí už informoval ministerku kultúry Auréliu Filippetti a prezidenta Francoisa Hollanda.
„Išlo o čisto súkromné rozhodnutie. Henri Loyrette sa teraz chce sústrediť na svoje vlastné obchodné aktivity,“ uviedlo múzeum. „Počas nasledujúcich štyroch mesiacov Loyrette urobí všetko pre to, aby múzeum zanechal v čo najlepšom stave pre svojho nástupcu, ktorého zvolí francúzsky prezident.“
Tento rok šesťdesiatročný riaditeľ viedol Louvre od roku 2001. Predtým sa v Musée d'Orsay staral o najvýznamnejšiu svetovú zbierku impresionistického umenia.
Na rozdiel od svojich predchodcov Michela Laclottea a Pierra Rosenberga sa Loyrette pravidelne neukazoval na vernisážach ani sa nijak zvlášť nestýkal s historikmi, o to častejšie bol naopak videný po boku politikov – napríklad aj so sýrskym prezident Bašárom Asadom, ktorého rodinu naposledy navštívil pred dvoma rokmi.
Čoraz viac návštevníkov
Podľa magazínu La Tribune de l'Art bolo verejným tajomstvom, že Loyrette si so súčasnou ministerkou kultúry Auréliou Filippetti nepadli do oka. Hoci by znovuzvolenie do funkcie nemal isté, málokto vraj čakal, že Louvre opustí práve teraz.
Loyrette totiž odstupuje v čase, keď sa múzeu nebývalo darí. Keď v roku 2001 nastupoval, Louvre každoročne privítal päť miliónov návštevníkov. Vlani ich prišlo už 8,8 milióna a posledné čísla naznačujú, že tento rok sa Louvre dokonca prehupne cez hranicu desiatich miliónov návštevníkov. Viac ako polovica z nich je podľa interných štatistík múzea mladšia ako tridsať rokov.
V úlohe riaditeľa sa Loyrette zaslúžil predovšetkým o dva ambiciózne projekty: prístavbu nového krídla islamského umenia a pobočky Louvru v severofrancúzskom meste Lens. Obe sa otvorili tento rok.
Okrem toho sa riaditeľ zaslúžil o to, že sa zbierky Louvru rozrástli napríklad o obraz Márie Stuartovej od romantického maliara Francesca Hayeza či o diela súčasných umelcov, napríklad Cy Twomblyho, Anselma Kieffera alebo Francoise Morelleta. A neslávne dokonca io Ingresov portrét grófa Molého, za ktorý Louvre zaplatil devätnásť miliónov a na čas kvôli tomu musel utlmiť ďalšie akvizície.
Problém menom Abú Zabí
Loyrette už naopak nestihne otvorenie ďalšej pobočky, ktorú si Louvre momentálne zriaďuje v Abú Zabí. Tá bude verejnosti prístupná až v roku 2015.
Za budovu navrhnutú francúzskym architektom Jeanom Nouvelom zaplatilo Abú Zabí 1,3 miliardy dolárov, vďaka ktorým si zabezpečilo záštitu Louvru na ďalších tridsať rokov spolu aj s možnosťou požičiavať si z jeho zbierok. Vo francúzskej tlači však plány na otvorenie pobočky vyvolali diskusiu o tom, či sa Louvre nezapredal politikom. Kunsthistorici sa pýtali, aký má zmysel expandovať práve do krajiny, ktorá napríklad nevalne zaobchádza s disidentmi. Neskôr sa navyše ukázalo, že na stavbe pracovali ilegálni prisťahovalci.
Práve na projekt v Abú Zabí upozorňuje komentár La Tribune de l'Art, ktorý tvrdí, že sa z Louvru za Loyretta stal politický nástroj. Obe pobočky galérie vraj riaditeľ zriadil vyslovene na politickú objednávku, tvrdí server.
Z hotela výstavná sieň
Loyrette sa ale zaslúžil aj o to, že od roku 2004 sa Louvre stará o neďaleké Musée Delacroix, ktoré vďaka tomu získalo nové finančné prostriedky. O rok neskôr k Louvru pribudli priľahlé záhrady Jardin des Tuileries a tento rok v januári naposledy aj Hôtel de la Marine, ktorý doteraz patril štátu.
Henri Loyrette je po Isabelle Lemesle, bývalej šéfke francúzskeho Národného pamiatkového ústavu, tento rok už druhým odstupujúcim šéfom významnej verejnej inštitúcie. Jeho náhrada sa bude hľadať ťažko i s ohľadom na škrty v kultúre, ktoré francúzska vláda plánuje. Ministerka Filippetti už skôr vyslovila presvedčenie, že inštitúcia ako Louvre by sa mala vedieť zafinancovať sama.