Úryvok z knihy mojich 7 životov

Na samotnom zjazde odznelo niekoľko na tie časy veľmi odvážnych až provokatívnych prejavov. Najmä Jaroslav Seifert a František Hrubín sa verejne postavili na obranu zakázaných a väznených českých spisovateľov a žiadali väčšiu otvorenosť. Celé ovzdušie zjazdu bolo krajne napäté, prišla tam, ako to bolo zvykom, aj delegácia z Ústredného výboru KSČ na čele s obávaným ideologickým tajomníkom Hendrychom a ten si hneď pozval zodpovedných straníkov „na koberec“, ale celkom to už neututlal. Mali sme pocit, že sme zase uprostred dôležitého diania a že teraz sa tu konečne začína čosi meniť – padajú zábrany a obmedzenia.
(Rok 1956, 2. zjazd Zväzu československých spisovateľov v Prahe)