Známy slovenský dirigent pre HN: Slováci majú vo svete kredit

Narodili ste sa na Slovensku, ale máte aj nemecké občianstvo a vyše 20 rokov ste žili v Luxembursku, ako sa teda cítite?
Ako Jack Händler, narodený v Bratislave. Cítim európsku kultúru a cítim sa byť Európanom.

Vaše meno neznie príliš slovensky, stretávali ste sa s prekvapujúcimi reakciami?
Nie, narodil som sa v Bratislave a keďže ju považujem za kultúrne centrum tohto regiónu, nie je to nič extra.

Niekoľko rokov ste študovali v Moskve, ako sa umelcom pracovalo v tom období?
Do Moskvy som šiel študovať husle, mal som šťastie, že som bol v triede legendárneho hudobníka Davida Oistracha. Zažil som tam posledný zlatý čas veľkej rusko-židovskej hudobnej kultúry, bol to inšpiratívny, ale krátky čas, lebo som patril k jeho posledným žiakom. Druhý ročník som skončil u jeho legendárneho asistenta Bondarenka. Bol to fantastický tandem, avšak v Moskve neboli len oni dvaja. Boli tam veľké osobnosti, ktoré vytvorili nadčasové veci. A ja som rád, že môžem v ich diele pokračovať.

Dnes už nie sú na scéne v Európe či vo svete im rovnocenní umelci?
Technika sa osamostatnila a to vidíme v každej oblasti. Som presvedčený, že také osobnosti, ktoré som stretol a ktoré ma inšpirovali, už dnes nie sú. A ja sám som si dal za cieľ o týchto ľuďoch rozprávať, pretože by nemali byť len muzeálni.

Husle ste neskôr vymenili za dirigentskú paličku, nebolo vám to niekedy ľúto?
To je veľmi pravdivá otázka. Nemôžem povedať, že je mi smutno, lebo ako dirigent som zažil obrovských muzikantov, s ktorými sme tie večery formovali, čo by sa mi inak nepodarilo. Ale keď dnes siahnem na husle, veľa mi to dáva, hra na tento nástroj je veľmi osobná. Preto sa snažím tú radosť odovzdávať ďalej mladým muzikantom.





V revolučnom roku 1989 ste v Luxemburgu založili orchester, ako vás vtedy vnímali ako Slováka v zahraničí?
V roku 1978 som sa udomácnil v Nemecku, už predtým som však pôsobil aj v iných krajinách a do Luxemburgu som prišiel so svojím bratislavským orchestrom už pár rokov pred revolúciou. Prijali nás, pretože slovenskí muzikanti mali v kultúrnom svete vždy veľmi dobrý kredit. Boli sme silná generácia, ja som bol v triede napríklad s Editou Grúberovou, no boli tam aj hudobníci, ktorí sa dostali na popredné miesta vo svetových orchestroch. Takže aj nás tam prijali úplne prirodzene a mne sa podarilo dostať tam veľa mladých bratislavských muzikantov, ktorí sa tam vypracovali.

Včera ste vystupovali vo Viedni s Bruno Walter Symphony Orchestra, ktorý ste založili u nás...
...už v roku 2004, pretože som bol slávnym dirigentom Brunom Walterom fascinovaný. Aj môj učiteľ Oistrach ho mal veľmi rád, pôsobil v Bratislave aj v celej Európe. Ja som si hudbu slávnych hudobných velikánov nosil v sebe odmalička. Preto som sa rozhodol v Bratislave tento orchester založiť ako občianske združenie, ktoré má sídlo na Paneurópskej vysokej škole. Kultúra sa prenáša z generácie na generáciu, preto si odkaz týchto velikánov doma i vo svete dnes veľmi vážim.