Počítače uvoľnili zásadným spôsobom ruky hudobníkom -- dnes si takmer každý môže doma zriadiť štúdio a nahrávať, resp. vydávať, čo ho len napadne. Existujú však dva typy tvorcov: prvá skupina pred obrazovkou počítača zabudne, čo dovtedy chcela a začne iba absorbovať možnosti programov a na druhej strane sú takí, ktorí vlastný prístup "nanútia" používanej technike. Na širokej scéne elektronickej hudby je však len pár osobností schopných narábať s počítačmi skutočne kreatívnym spôsobom. Medzi nich však určite patrí Nór Geir Jenssen so svojím projektom Biosphere.
Jenssen sa objavil na scéne začiatkom 90. rokov a podaril sa mu husársky kúsok -- zachrániť ambientnú hudbu pred vyhynutím na nezáujem publika. Hudbe dovtedy zámerne len kulisovej vtlačil spolu s niekoľkými ďalšími severanmi natoľko pôsobivý emocionálny obsah, že sa stala vyhľadávanou na koncertoch i nahrávkach. Moderný ambient je charakterizovaný rozsiahlymi zvukovými plochami, krátkymi lyrickými melódiami a pomalým plynutím hudobného času. To všetko sú znaky typické aj pre impresionistickú hudbu, ktorá vznikala na prelome 19. a 20. storočia. Niet preto divu, že po sérii úspešných nahrávok sa Jenssen alias Biosphere rozhodol siahnuť práve po tvorbe jedného z najväčších majstrov klasickej hudby, po Francúzovi Claudovi Debussym. Výsledkom je nahrávka s názvom Shenzou (Touch/WEGART).
Samplovanie už existujúcich nahrávok je typický spôsob práce hudobníkov elektronickej hudby. Jenssen však už dávno pochopil, že hudbu pre osemnásťročných majú robiť ich rovesníci, a tak jeho Debussy zostal ušetrený tupých pravidelných rytmov. Navyše si vybral menej známe majstrove orchestrálne skladby a tie sa pokúsil o prenesenie do 21. storočia. Človek nemusí byť dôkladným znalcom originálov, aby vedel oceniť subtílny spôsob práce s nimi. Jenssen si vybral staré LP s nahrávkami Debussyho kompozície More a povyberal z orchestra niekoľko motívov. Nie je to žiadny "the best of..." ani predvádzanie vlastného ega ("ja keby som bol Debussy"). Jenssen z motívov spravil opakujúce sa zvukové slučky a citlivo ich pospájal na pozadí hlbokých dunivých basov. Šablóna je jednoduchá: z ticha na začiatku skladieb sa vždy začnú pomaly vynárať pôvodné Debussyho nápady v nečakaných kombináciách. Záverečné pasáže sa postupne rozplynú do ticha. Je to akýsi postmoderný puzzle, pomocou ktorého sa súčasný skladateľ snaží vzdať úctu svojmu veľkému predchodcovi.
Nostalgické praskanie pôvodných nahrávok a veľký priestorový zážitok sa dá plne vychutnať na kvalitnej zvukovej aparatúre. Debussyho tvorba potvrdila svoju nadčasovosť a schopnosť fungovať aj v inom kontexte. Skladby majstra impresionizmu sa "dohodli" s laptopom jedného z guru modernej elektronickej hudby.
StoryEditor