V Galérii mesta Bratislavy je od utorka výstava z vašej zbierky obrazov, ako vznikla?
Podnet prišiel odo mňa, po 20-ročnej zberateľskej činnosti som to považoval za celkom dobrý nápad. Urobil som tiež publikáciu, ktorá by mohla byť inštruktážnou publikáciou pre ďalších zberateľov.
Výstavu aj knihu ste si financovali sám.
Viem, že galérie nemajú peniaze, to je jediný dôvod.
Prečo ste vlastne začali zbierať obrazy?
Bolo to pred viac ako 20 rokmi, najprv som kúpil len pár obrazov na zariadenie domu a firmy, ale moja povaha ma nútila venovať sa tomu viac a viac, študovať i kupovať.
Ktorý obraz z vašej zbierky bol najdrahší?
Pamätám si všetky obrazy, aj to, od koho som ich kúpil, kedy aj za koľko. Moje prvé dva obrazy boli od Jána Hálu za približne 50-tisíc slovenských korún. Posledný významný som kúpil na aukcii Sogy od Milana Paštéku za 50-tisíc euro.
Najdrahším obrazom je však dielo od Martina Benku za 1,5 milióna slovenských korún. Najviac si však cením výtvarníka Michala Jakabčica, ktorý podľa mňa ďaleko prekračuje hranice Slovenska.
Z čoho ste financovali dnes už rozsiahlu zbierku viac ako 300 diel?
Po mojom príchode zo Švédska, kde som pôsobil 13 rokov, som tu založil eseročku s 30-miliónovým akciovým kapitálom, dve menšie a ďalšie v zahraničí, vždy som však odovzdával majetkové priznania, keď som bol v parlamente, kde boli aj kúpy týchto obrazov.
Odkiaľ predovšetkým pochádzajú diela?
Môj najdôležitejší zdroj sú samotní autori a ich rodiny, veľkú časť som vydražil aj v aukčnej spoločnosti Soga či iných menších spoločnostiach, niektoré aj zo súkromných zbierok a galérií.
Myslíte si, že práve vaša politická minulosť môže ľudí na výstavu pritiahnuť?
Myslím, že áno, moja osoba je na Slovensku známa a spájaná s politikou, ale nikdy som sa netajil tým, že zbieram obrazy. Myslím, že bežných ľudí to zaujať môže.
Návrat do politiky už nezvažujete vôbec?
Nie, až na nejaké výnimky, nečítam ani noviny a veľmi málo pozerám aj televíziu, čo sa týka politiky.
V aktuálne medializovanom spise Gorila však figurujete aj vy.
Hovorí sa tam o tom, že Jirko Malchárek mi sľúbil nejaké pozemky z pozemkového fondu, na ktorých môžem zarobiť sto miliónov. Ale ľahko sa dá overiť, že som žiadne nekúpil, nepredal ani na nich nezarobil.
Tak čomu sa venujete teraz?
Momentálne ma zaneprázdňuje umenie, v Trenčíne som založil galériu a robíme v nej rôzne aktivity na oživenie mesta. Časť mojej zbierky je v galérii na predaj, ale to je tá časť, ktorú už teraz nezbieram.
Kto je Bohumil Hanzel
Narodil sa 6. júla 1948. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Dubnici nad Váhom, do roku 1979 pracoval ako robotník. Bol jedným z prvých signatárov Charty 77 na Slovensku, okolo roku 1980 emigroval do Švédska, kde pôsobil 13 rokov. Vyštudoval tam vysokú školu a z robotníka sa vypracoval na úspešného manažéra. Po svojom návrate založil spoločnosť QEX a niekoľko ďalších. Vo volebnom období 2002 – 2006 bol zvolený za poslanca Národnej rady za stranu Smer, neskôr Smer-sociálna demokracia. Bol podpredsedom Zahraničného výboru Národnej rady a členom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. V roku 2004 sa však vzdal členstva v strane. Ako bývalý člen strany poukázal pred poslednými voľbami na podozrivé financovanie Smeru-SD, podľa neho Robert Fico v roku 2002 inkasoval milióny korún od sponzorov. Tí mali za to získať miesta na straníckej kandidátke či lukratívne štátne funkcie. Aktuálne sa už politike nevenuje, v spise Gorila bol uvedený medzi podplatnými poslancami, to však popiera.