Fascinuje ma ako hovorí o ľuďoch, ktorí jej ublížili

Ako vznikol nápad pripraviť knihu o Agneše Kalinovej?
Poznám sa s ňou od začiatku 90. rokov. Konkrétny impulz vznikol zdanlivo náhodne, no neskôr som sa k nemu vrátila už s konkrétnou predstavou, a najmä vedomá si toho, že Agneša Kalinová je pamätníčkou toľkých období našej histórie a je takou dobrou rozprávačkou s mimoriadnou až fenomenálnou pamäťou a skvelým analytickým myslením, že nebolo prečo váhať.

Prečo ste sa rozhodli pre formu rozhovoru?
Rozhovor je forma, ktorú som si v takejto veľkej podobe nevyskúšala nikdy predtým. Agneša Kalinová je priam stvorená na zhováranie sa. Ja som sa s ňou rozprávala rada a jej zasa dobre padlo, že nemusí písať klasické pamäti. Knihu sme nahrávali na dva razy u nej v Mníchove a 44 nahratých hodín sme dosť dlho redigovali, až kým text nenadobudol definitívnu podobu.

Aká je Agneša Kalinová osobne? Z knihy cítiť jej vitalitu a nadhľad.
Mne na nej veľmi vyhovuje vyváženosť práve toho odstupu, a zároveň zaujatého prístupu k veciam. Je do vecí angažovaná, a zároveň vie počúvať aj názory druhých.

Pri rozhovore s vami sa vyhla tomu, aby niekoho ohovárala.
Agneša Kalinová je ten typ ženy, ktorá keď nemá prečo pochváliť, tak určite neohovára. Kultivovanosť, s akou rozpráva aj o ľuďoch, ktorí jej nejakým spôsobom ublížili, ma počas nahrávania aj pri spracúvaní textu fascinovala.

Na začiatku knihy, predtým, než utiekla do Maďarska, spomína, že s rodinou pobudli v dome Csatáriovcov. Má to súvis so zatknutým Lászlóom Csatárym?
Pýtala som sa jej, nemá to nijaký súvis. Je to meno, ktoré sa zrejme v tej vrstve maďarskej nižšej šľachty vyskytovalo pomerne často.