Keď sa v prvej polovici 20. storočia v Amerike vyprofiloval moderný komiks a získal si masovú popularitu, bolo len otázkou času, kedy sa udatných kreslených hrdinov zmocní Hollywood. Než sa však podarilo verne dostať na plátno napínavé príbehy, mnohé postavičky stihol vďaka neschopnosti scenáristov a režisérov tvrdý osud beznádejných ležiakov vo videopožičovniach. Situácia sa trochu zmenila po úspechu Supermana a Batmana. Oba rovnomenné filmy sa stali kasovými trhákmi, ale o prieniku skutočne vydarených komiksových adaptácií sa dá hovoriť až v posledných desiatich rokoch. X-men, Muži v čiernom a Maska zožali obdiv širokého publika, ale akceptovala ich aj silná komunita komiksových fajnšmekrov. Na tomto mieste treba pripomenúť, že chápanie komiksu ako bezduchého akčného príbehu, ktorého jedinou kvalitou je dobrá kresba, je obľúbený omyl povrchného pohľadu Európana. Existujú totiž americké komiksy, ktoré sú originálnymi dielami, a nie sú určené len tínedžerom. Americký režisér Sam Raimi (Evil Dead, Rýchlejší než smrť) sa pustil do spracovania príbehu o pavúčom mužovi. V šesťdesiatych rokoch príbehy mladíka uštipnutého geneticky upraveným pavúkom vyniesli medzi elitu komiksovej popkultúry spoločnosť Marvel, z ktorej dielne pochádzali. Spiderman je z rovnakej rodiny ako Superman a Batman a vďaka rozpočtu sto miliónov dolárov a čoraz dokonalejším počítačovým technológiám mal všetky predpoklady na to, aby sa k nim zaradil. Príbeh je jednoduchý -- stredoškolák Peter Parker vyrastá v skromných podmienkach u svojej tety a strýka na predmestí. Po náhodnom uštipnutí na školskom výlete v sebe objaví pavúčie schopnosti a stane sa supermanom, ktorý je všade tam, kde sa deje niečo zlé (od lúpežných prepadnutí až po požiare). V rovnakom čase vedec prezident veľkej korporácie v snahe získať zákazku pre armádu urýchli testovanie novej zbrane a odskúša ju rovno sám na sebe. Vďaka negatívnym sprievodným efektom sa stáva sadistickým zlosynom. Súboj dobra a zla sa môže začať. Film je -- ako inak -- prehliadkou vizuálnej dokonalosti. Spiderman sa pohybuje medzi newyorskými mrakodrapmi pomocou svojich lán tak rýchlo, že pripomína skôr gymnastu než pavúka. Jeho obeťami sú zločinci, ktorých efektným spôsobom zneškodňuje. Nemôžete sa zbaviť pocitu, že sledujete novodobého Tarzana, ktorý túži predovšetkým získať srdce tajne milovaného dievčaťa od susedov a popritom stihne naprávať krivdy.
Rozhodne nečakajte nič viac než akčnú komédiu. Ak sa do kina vyberiete s deťmi, budú sa určite tešiť (párkrát sa možno naľakajú prudkých strihov). Spidermana však rozhodne nemožno brať vážne. Aby nikto nemal pochybnosti, romantické scény zdôrazňuje romantická hudba, jednotlivé situácie sú naivné až hlúpe, absolútnym vrcholom je záver, keď sa hlavný hrdina štúrovským spôsobom vzdá lásky k milej ("Nemôžem ti dať viac než priateľstvo. Veľká moc nesie veľkú zodpovednosť"). Snaha o vizuálnu dokonalosť scén opäť raz zablokovala kreativitu pri vymýšľaní dialógov. Pár zábleskov sa objaví na začiatku filmu v scénach, keď sa Spiderman učí ovládať svoje schopnosti a precení ich. Práve nedostatok zmyslu pre humor a nadhľad asi najviac chýbali realizačnému štábu. V dôsledku toho výsledok pôsobí viac úsmevne než napínavo. Režisér Raimi priznáva, že sfilmovanie Spidermana bol jeho detský sen, ale že nie je možné z masy jeho fanúšikov uspokojiť každého. Bolo by však fér, keby povedal, komu chcel vlastne vyhovieť on. Ak chce totiž niekto svoj sen uskutočniť, musí sa najskôr zobudiť. So zavretými očami sa filmy nakrúcať dajú, ale potom musí oči často privierať aj divák.
StoryEditor