Väčšina tvorcov po päťdesiatke podľahne utkvelej predstave postaviť si pomník v dejinách umenia autobiografickou knihou. Niekedy nie je na čo spomínať, inokedy zas hlavná postava vykresľuje samu seba v nadživotnej veľkosti, popritom však zostáva stále významné percento literatúry, ktorá dokáže ospravedlniť svoju existenciu. Po dlhoročnej praxi sa do svojej "kuchyne" rozhodol vpustiť návštevníkov aj veľmajster mrazivých príbehov Stephen King.
V tieni záujmu literárnej kritiky, ale zato na výslní priazne masového publika, napísal tento Američan niekoľko bestsellerov, ktoré sú u nás však známe skôr (z nie vždy najlepších) filmových prepisov -- Carrie, Misery, Deti kukurice či Tommyknockers. King má schopnosť vymyslieť príbeh, ktorý človeka opantá od prvej stránky a dokáže ho držať v napätí až do konca. Nekonvenčné nápady na hranici uveriteľnosti opísané šťavnatým jazykom spôsobili, že jeho knihy sa stali popkultúrnym fenoménom. Napriek tomu alebo vlastne možno práve preto toho vie o spisovateľskom remesle viac než nejaký teoretik spoza písacieho stola. Svoje postrehy zhromaždil v knihe s prozaickým názvom O písaní a podtitulom Memoáre o remesle, ktorá je na našom trhu momentálne dostupná v českom preklade.
Ako je už jasné priamo z názvu, nejde len o obyčajnú autobiografiu. Veľmi otvorene servírované fakty zo života od detstva v neúplnej rodine až po súboje s rôznymi závislosťami tvoria len vstupnú časť knihy (hoci už tu nájdeme niekoľko aktuálnych názorov, ako napríklad: "predstava, že tvorivá sila a látky meniace stav mysle nejako spolu súvisia, je jedným z veľkých populárnych intelektuálnych mýtov našej doby").
Tým hlavným v tejto knihe sú však predovšetkým detailné opisy špeciálnych pomôcok a pracovných postupov, ktoré pán šéfkuchár vo svojej literárnej praxi používa. King nenudí pseudoúvahami na tému inšpirácia, čitateľom namiesto toho ponúka jednoduché, ale o to výstižnejšie recepty typu: "Použite prvé slovo, ktoré vám príde na rozum, pokiaľ je vhodné a farbisté.". Netára do prázdna, ide mu skôr o vybudenie či nakopnutie kandidátov na prozaickú tvorbu. Z textu periodicky vystupuje ekologická výzva na neustále čítanie iných než len vlastných myšlienok, obľúbeným Kingovým motívom je aj zdôrazňovanie fundamentálnej dôležitosti silného príbehu ako východiska pre písanie akejkoľvek knihy. Jeho názory pôsobia občas trochu naivne, ale vždy za nimi cítiť ohľad na potenciálneho čitateľa. To je, mimochodom, asi najdôležitejší znak, podľa ktorého je možné rozoznať autorov "posolstiev" od popkultúrnych spisovateľov, ktorým ide predovšetkým o to, aby sa adresáti ich textov nenudili.
Napriek obľúbeným povrchným odsúdeniam je Stephen King predstaviteľ starej školy, pre ktorú je úcta voči písanému slovu samozrejmosťou. Slovenský čitateľ má ideálnu možnosť začať s jeho dielom práve touto knihou. Hoci to nie je beletria a čítanie vám zaberie niekoľko dní, čas strávený nad jej stránkami nie je stratený. A to je predsa hlavné kritérium na dobrú literatúru.
StoryEditor