Už dnes svet spozná nového držiteľa najprestížnejšieho ocenenia. Slávnostným ceremoniálom sa ukončí 67. festival v Cannes. Výnimočne už v sobotu večer, keďže v nedeľu sa konajú na starom kontinente voľby do Európskeho parlamentu.
Pravda, nemusí to by nutné nové meno, veď medzi vybranými režisérmi sú aj takí, čo doma Zlatú palmu už majú – Mike Leigh alebo Ken Loach. No a keby porota pod vedením novozélandskej autorky Jane Campion (stále jedinou ženou-filmarkou, ktorá toto ocenenie získala) uprednostnila súrodeneckú dvojicu Jeana-Pierra a Luca Dardennovcov, išlo by canneský rekord. Belgické dvojičky už totiž dve Zlaté palmy majú. Ani teraz nie je ich najnovšie dielo Dva dní, jedna noc celkom bez šancí, prisudzuje sa mu však skôr Cena poroty alebo cena za scenár. Za ašpirantov na popredné pozície patria a aj turecký tvorca Nuri Bilge Ceylan (Zimný spánok), kanadský veterán David Cronenberg (Pátranie po hviezdach) alebo vo Francúzsku (po svetovom úspechu Umelca) mimoriadne obľúbený Michel Hazanavicius (Hľadanie). A to sa ešte netrpezlivo čaká na projekciu úplne posledného filmu Leviatan, s ktorým sa po čase znova predstaví festivalovému publiku momentálne asi najznámejší ruský režisér Alexej Zvjagincev.
Xavier Dolan.
Od stredy večera sa však skloňuje ešte jedno meno. Je ním zázračné dieťa svetovej kinematografie iba Xavier Dolan, ktorý rozvíril búrlivé diskusie medzi prítomnými novinármi so snímkou Mama (Mommy). Stane sa 25-ročný režisér vôbec najmladším vo filmovej histórii, ktorý získa Zlatú palmu, teda hlavnú cenu na festivalu v Cannes? Rodák z kanadského Quebecu svoj prvý hrany film nakrútil v devätnástich a šokoval s ním v roku 2009 práve v Cannes, kde dostal hneď tri ceny. Odvtedy vytvoril ďalšie tri filmy (dva uvedené v Cannes, tretí minulý rok v Benátkach), všetky tešiace sa ohromnému záujmu kritikov i festivalových divákov. A teraz dostal šancu na najvyššom fóre v hlavnej canneskej súťaži, čo už samo o sebe predstavuje výnimočný fakt.
Mladučký tvorca, ktorý sa otvorené hlási k svojej homosexuálnej orientácii, vo svojom najnovšom filme rozvíja svoju obľúbenú tému – o matke. “Stále sa k tomu vraciam, je to vo mne uložené, asi ako u každého človeka. Nerozvíjam však svoj intímny pohľad na vlastnú matku, snažím sa vo svojich filmoch vydolovať všeobecný, univerzálny obraz”, uviedol Dolan na tlačovej konferencii. “Vo svojom prvom filme (Zabil som svoju matku) som sa snažil s tým vyrovnať, ako som to vtedy cítil. Teraz priešiel čas na odplatu – z jej strany. Výsledok musel byť diametrálne odlišný, robiť dva rovnaké filmy nedáva zmysel.” Protagonistami dramatického príbehu sú dve ženy a dospievajúci mladík. Matka, jej priateľka a dospievajúci syn. Toho s diagnózou veľmi neprispôsobivého jedinca si berie matka z ústavu, aby sa pokúsili spolu žiť a našli k sebe snáď ešte nie celkom stratenú cestu. Dolanov pohľad však v ničom nepripomína melodramatické, spoločensky korektné a výchovné zamerané leporelá. Je krutý, agresívny, občas až bezcitný. Postupne sa však obnažujú veľké city, ktoré ľudský i fatálne demaskujú trojicu protagonistov. Xavier Dolan nakrútil v 25 rokoch mimoriadne dielo – odvážne, kontroverzné, ale nekonečné emociálne. Zlatá palma by určite nebola prekvapením!
Aktuálne z Cannes:
Cenu Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) získal včera večer v Cannes turecký film Zimný sen (Kis uykusu), ktorý je dielom viacnásobného laureáta tejto prehliadky, režiséra Nuriho Bilgeho Ceylana. Príbeh prevádzkovateľa hotela v anatolskej obci, ktorý sa počas letnej sezóny vďaka početným návštevníkom nenudí, avšak počas zimy zostáva bez nich v spoločnosti mladej manželky a rozvedenej sestry, patrí medzi ostro sledované diela súťažnej sekcie v juhofrancúzskom meste. Ceylan nie je v Cannes žiadnym nováčikom, odniesol si z tamojšej festivalovej prehliadky už v minulosti dvakrát Veľkú cenu poroty (druhú najvýznamnejšiu trofej po Zlatej palme) a raz i ocenenie za najlepšiu réžiu.
Z Cannes Peter Nágel,
riaditeľ festivalu Art Film Fest