"Krása bude kŕčovitá, alebo nebude," napísal Andre Breton a my sa dnes môžeme presvedčiť, či je to naozaj tak. Z plameňov veľkej dadaistickej explózie, ktorá vo veciach umeleckých, ale i v spôsobe života a náhľade na svet rozprášila na konci prvej svetovej vojny všetky bariéry strnulej buržoáznej morálky, tradície a akademizmu, ale neponúkala, a ani nechcela, ďalšie východisko, povstalo v Paríži v polovici 20. rokov nové hnutie, ktoré ďalšiu cestu priam hľadalo a ktorého hlavným úsilím bolo skúmať práve tie oblasti, do ktorých ich táto cesta viedla. Týmito oblasťami boli sen, nevedomie, šialenstvo, revolúcia, láska. Týmto hnutím bol surrealizmus.
Ak ústrednou témou rozsiahlej výstavy surrealistického umenia SURREALISM-DESIRE UNBOUND, usporiadanej londýnskou galériou Tate Modern, je túžba (desire: túžba; unbound: nespútaná), nie je to tak náhodou. Akékoľvek ľudské konanie, náhodné stretnutie, zoskupenie nájdených objektov, sny, revolučné ciele, celý život, tvorba, teda všetko, čo surrealistov zaujímalo a zaujíma, je vo svetle Freudových teórií, ktoré boli surrealistom takmer sväté, či už skryte alebo otvorene podmienené sexuálnym pudom-túžbou. A tú sa surrealistom v ich tvorbe i osobnom živote podarilo odpútať, odtiaľ teda názov.
Výstava je rozvrhnutá do trinástich miestností, z ktorých každá ponúka návštevníkom určitú špecifickú tému tak, ako bola uchopená a spracovaná jednotlivými umelcami. Zároveň môžeme sledovať vývoj tvorby od ešte preddadaistických počiatkov u Marcela Duchampa, Francisa Picabia či Georgia de Chirica cez vrcholné diela takých hviezd, ako sú Rene Magritte, Max Ernst, Jean Arp, Joan Miro, Man Ray, zo sochárov Alberto Giacometti a Henry Moore. Silne je zastúpený, aj keď prevažne ranejšími dielami, Salvador Dali a v neposlednom rade, hoci sa k surrealizmu nikdy priamo nehlásil, tiež Pablo Picasso. Vedľa týchto najznámejších mien sú tu zastúpení i ďalší nemenej zaujímaví tvorcovia: Hans Bellmer, Dorothea Tanning, Maria, Matta, Jean Benoit, ktorý sa preslávil realizáciou poslednej vôle Markíza de Sade pre surrealistickú výstavu usporiadanú v Paríži v roku 1959, ďalej introvertný Američan Joseph Cornell, Louise Bourgeois, Meret Oppenheimova, Frida Kahlo, Roland Penrose a ďalší a ďalší. V rámci expozície sa tiež premietajú tri známe surrealistické filmy: Andalúzsky pes, Zlatý vek a Nástrahy odpoludnia. Veľmi zaujímavá je časť venovaná erotickej a pornografickej tvorbe, v ktorej medzi inými nájdeme aj diela členov Českej surrealistickej skupiny Štýrskeho, Toyen, Teigeho a ktorá je doplnená špeciálnym "soundtrackom" Radavana Ivšica, ktorý si môžu záujemci vypočuť prvýkrát od parížskej výstavy v roku 1959. Vedľa výtvarných diel výstava ponúka i najrôznejšie rukopisy a dokumenty vypovedajúce hlavne o nekonformných a často napätých vzťahoch medzi jednotlivými členmi skupiny, niektoré dokumenty môže verejnosť vidieť prvýkrát.
Výstava je svojím rozsahom i množstvom vystavených diel doslova vyčerpávajúca a ponúka tak zaujímavý pohľad na jedno z najdôležitejších, a to nielen v oblasti umenia, hnutí 20. storočia a vedľa vynikajúceho katalógu je doplnená širokým výberom literatúry tak surrealistickej, ako aj o surrealizme. Mrzieť nás môže len to, že sa autori mylne domnievajú, že surrealistické hnutie zaniklo v 60. rokoch a pripravili nás tak o zaujímavé porovnanie so súčasnou surrealistickou tvorbou. Jej dokladom je napríklad časopis súčasnej česko-slovenskej surrealistickej skupiny ANALOGON, ktorého posledné dvojčíslo vyšlo v lete minulého roka.
Londýnska výstava trvala do 1. januára 2002, ale ten, kto ju nestihol, ju môže nájsť v New Yorku, kam sa po skončení presťahovala. Ďalšie riešenie predstavuje v súčasnosti internet, viac textov a niekoľko obrazov nájdete na stránke galérie www.tate.org.uk/surrealism, z mnohých ďalších spomeňme napríklad www.surrealist.com/new alebo www.surrealism.co.uk.
StoryEditor