„Okrem všetkých jeho ľudských vlastností, ktoré mal, Ladislav Chudík bol pre nás všetkých predobrazom toho, ako by sa to malo robiť. A ja som mal šťastie, že som bol jeho kolegom,“ povedal pre HN šéf činohry Slovenského národného divadla Emil Horváth. Divadelný a filmový herec, recitátor, pedagóg a dlhoročný člen Činohry Slovenského národného divadla, Ladislav Chudík, zomrel dnes popoludní vo veku 91 rokov.
Hospitalizovaný s diagnózou zápal pľúc bol od 7. mája. "Spočiatku sa ho darilo liečiť, skutočne to vyzeralo, že sa z toho dostal, ale stále tam boli nejaké rezíduá. Do tretice sa to rozbehlo, keď bol na doliečovaní," uviedla pre TASR hercova manželka Alena Chudíková. "Zle sa mu dýchalo, nemal tú silu sa z toho dostať. Umrel v mojej a dcérinej prítomnosti, držali sme ho za ruku, aj sme sa za všetkých rozlúčili. Možno ho tam čaká veľa ľudí, kolegov. Už aj predtým pár dní mal také rôzne akoby vidiny, rozhovory. Stále tomu neverím, lebo je to príliš čerstvé na to, aby som si zvykla na tú predstavu... Keď máte niekoho radi, tak aj keby mal 130 rokov, budete mať ťažký pocit, že s tou osobou už nebudete môcť prehovoriť," dodala.
„Vedeli sme, ako na tom je, pre zápal pľúc bol veľmi slabý. Ale je to nenahraditeľná strata,“ povedala pre HN krátko po oznámení jeho úmrtia herečka Emília Vášáryová, „bol so mnou počas celej mojej profesijnej kariéry, napriek pokročilému veku mal neuveriteľnú energiu a chuť do všetkého, miloval divadlo a umenie,“ dodala herečka, ktorá sa s ním od roku 2001 objavovala napríklad v legendárnej divadelnej hre Tančiareň. „Táto generácia, do ktorej patril aj on a ktorá nám bola predobrazom, už pomaly ale isto odchádza. Je jedným z prvých umelcov, ktorí nám išli príkladom,“ dodáva Horváth. Takýmito slovami si na neho spomínajú všetci jeho kolegovia, ktorí s ním hrali v desiatkach filmov a divadelných hier.
"Majster Chudík bol nielen predstaviteľom zlatej hereckej generácie v našej krajine, ale aj výraznou osobnosťou s veľkým morálnym kreditom. Pôsobil aj ako divadelný pedagóg a tiež ako prvý ponovembrový minister kultúry. Strata takéhoto významného človeka je pre našu krajinu nenahraditeľná. Ale jeho odkaz bude žiť cez jeho filmové a televízne postavy ďalej," povedal minister kultúry Marek Maďarič. Pridal sa aj prezident. "Česť pamiatke majstra Chudíka a úprimnú sústrasť jeho najbližším," napísal Andrej Kiska na sociálnej sieti.
Snímka: SITA/Michal Burza
Legenda divadla
Legendárny divadelný a filmový herec Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v Hronci neďaleko Banskej Bystrice. V jedenástich rokoch odišiel študovať na gymnázium do Kremnice, kde tiež navštevoval Hviezdoslavov samovzdelávací krúžok a účinkoval v ochotníckom divadle. Po maturite odišiel do Bratislavy, kde študoval slovenčinu a ruštinu a zároveň herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii. V roku 1944 nastúpil Ladislav Chudík ako elév do Slovenského národného divadla. Naposledy ako najstarší člen Činohry účinkoval v Tančiarni.
Tri roky po príchode do SND mal za sebou už vyše 20 postáv. V rokoch 1946 až 1951 pôsobil na Novej scéne Národného divadla. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., John Gabriel Borkmann, Višňový sad, Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena, Hamlet, Po páde, Zlatí chlapci a mnohých ďalších.
Vo filme sa začal Ladislav Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika, napríklad prvý slovenský celovečerný film Varúj! (1946, réžia spoločne s Martinom Fričom a Jánom Jamnickým), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959). Ako kapitána Dabača ho pozvali v roku 1960 na filmový festival do írskeho Corku, kde ho nominovali na hereckú cenu.
Ešte pred emigráciou do Viedne si na Slovensku zahral vo filmoch Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962) či Tvár v okne (1963). "Na piaty deň po vstupe spojeneckých vojsk, teda 26. augusta 1968, sme odišli. Bol to môj prejav protestu proti okupácii Československa," prezradil Chudík o odchode do Rakúska, kde pôsobil krátko vo Volkstheatri.
„Primár Sova“
Na Slovensku pôsobil ešte pred emigráciou ako vysokoškolský pedagóg. Jeho študenti ho mali natoľko radi, že sa ho vydali hľadať do Viedne, aby sa vrátil späť. V tom čase Chudíkovi dokonca z Ameriky volal režisér Ján Kadár, ktorý mal pre neho pracovnú ponuku v Hollywoode.
"Ďakujem veľmi pekne, ale keby som hral sovietskeho dôstojníka v šesťdesiatom ôsmom roku v americkom filme, tak by som sa nemohol vrátiť ani po revolúcii," reagoval v tom čase Chudík. Po návrate na Slovensko hral vo filmoch Kým kohút nezaspieva (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Sůl nad zlato (1982), Putování Jana Amose (1983) a ďalších.
Azda najznámejšou Chudíkovou postavou aj za hranicami bývalého Československa je primár Sova zo seriálu Nemocnice na kraji města. Túto úlohu mal pôvodne hrať český herec Karel Höger, ktorý nečakane zomrel po nakrútení pätiny obrazov s doktorom Sovom. "Je to strašne smutná správa, akoby vám zomrel niekto blízky. Nedávno sme sa stretli a zrazu ten človek nie je," reagovala pre idnes.cz na kolegovo úmrtie herečka a riaditeľka Divadla Na Fidlovačce Eliška Balzerová. So slovenským hercom sa prvýkrát stretla pri nakrúcaní Nemocnice na kraji města, "Bolo to takým strihom po odchode pána Högera. Neviem, čí to bol vtedy nápad, pán režisér Dudek šiel loviť do Bratislavy a priviezol pána Chudíka. Všetci sme ho s otvorenou náručou privítali. Niekoľkými dámam nám hovoril anjel strážny, pretože keď do Nemocnice tak narýchlo naskočil, mal problém s jazykom. Tak sme sa vždy s ním po večeroch učili jeho úlohy a takzvane sme mu nahadzovali. On nám bol za to vďačný a nikdy nezabudol spomenúť, že sme sa mu tak kolegiálne venovali," opisuje herečka.
Veľmi bohatá je i Chudíkova ďalšia televízna a rozhlasová tvorba. Bol neoddeliteľnou súčasťou tzv. bratislavských pondelkov a Nedeľných chvíľok poézie. V archívoch Slovenskej televízie existuje približne 600 záznamov, na ktorých sa Ladislav Chudík tvorivo podieľal. Z jeho televíznej tvorby možno spomenúť Bačovu ženu (1972), Buddenbrookovcov (1974), Straty a nálezy (1975), Demeterovcov (1976), Louisa Pasteura (1977), Rodinnú anamnézu (1983), Tiene v raji (1986) a mnohé ďalšie.
Natočili o ňom dokument
Diváci si ho pamätajú aj ako dvorného recitátora Milana Rúfusa, ktorý mu k 75. narodeninám napísal báseň Kto berie tým, že dáva Ladislavovi Chudíkovi. K Chudíkovým obľúbeným autorom patrili aj Jaroslav Seifert, Ján Kostra či Miroslav Válek.
Okrem divadelnej a filmovej kariéry sa Ladislav Chudík venoval politike. Po revolúcii sa stal ministrom kultúry, po krátkom čase sa však znova vrátil na javisko a za katedru na VŠMU v Bratislave. Ladislav Chudík bol dva razy ženatý, dcéra jeho druhej ženy Aleny mu porodila vnuka Stanka.
V roku 2005 mal Ladislav Chudík vážne zdravotné problémy a prekonal niekoľko operácií. Dokázal sa však postaviť z postele, rozlúčiť sa s Divadlom P. O. Hviezdoslava priamo na jeho doskách a stáť pri otvorení novej budovy SND. Počas tohto obdobia nakrútil slovenský režisér Patrik Lančarič dokument Ladislav Chudík.
V roku 2007 dostal príležitosť zahrať si v pokračovaní Nemocnice na kraji města a český režisér Jan Hřebejk ho v roku 2009 obsadil do filmu Kawasakiho růže. Ladislav Chudík sa stal v roku 1999 prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo, v roku 1998 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Posledný film a rozlúčka
Ešte však bude priestor, aby sme jeho dielo obdivovali. O niekoľko mesiacov bude mať premiéru film podľa knihy Dominika Dána s názvom Červený kapitán, kde stvárnil postavu farára Janetky. „Dotočili sme s ním pre pár mesiacmi, ale pamätám si, že aj napriek pokročilému veku bol vtipný, uštipačný a veľký profesionál. Všimol som si, že aj keď akokoľvek unavený, keď sa dostavil na pľac a mal svoje publikum, ako keby mu jeho herecká krv vstúpila do hlavy a omladol o niekoľko dekád, proste herectvo mal v krvi,“ povedal pre HN režisér jeho posledného filmu Michal Kollár.
Posledná rozlúčka s maestrom Chudíkom sa podľa slov jeho manželky bude určite konať v SND, v ktorom pôsobil 71 rokov. Na doskách Činohry SND v predstavení Tančiareň stál dokonca aj v deň svojich 90. narodenín. "Je to dôstojné miesto a je tam aj dosť priestoru, aby ľudia prišli a mohli sa s ním rozlúčiť. Nakoniec, to bola jeho pracovňa, kde najdlhšie pôsobil, ktorú on ctil a do ktorej rád chodil. A myslím si, že tam aj nechal svoje stopy pre budúcnosť," dodala Alena Chudíková.
Osobnosti o Ladislavovi Chudíkovi:
"Naučil ma úcte k slovu, myšlienkam a myšlienkovým celkom, ktoré sú dominantným nástrojom pre hereckú prácu. Bol dokonalý, perfektný a úžasne to ovládal. Nie teoreticky, ale svojím hereckým pôsobením a majstrovstvom bol svedectvom toho, čo učí," uviedol Štefan Kvietik, ktorý s Chudíkom účinkoval v Činohre SND tiež v inscenácii svetoznámej Hochhuthovej hry Zástupca z roku 1966. "Ostáva v archíve mojich spomienok veľmi výrazne, lebo som tam hral veľmi zaujímavú a dramaticky plnú a hodnotnú postavu. Mal som tú možnosť a príležitosť, že som stál ako herecký partner po boku tohto velikána," dodal na margo zosnulého kolegu, ktorý zostane v pamäti mnohých aj ako primár Sova z úspešného česko-slovenského seriálu Nemocnica na okraji mesta. "Cítim ešte teraz teplo jeho rúk, ako ma chytil, objal mi tvár a díval sa mi do očí. Videl som, že mal v očiach pocit, že som ho ako herec asi nesklamal," zaspomínal si legendárny herec na stretnutie s maestrom Chudíkom pri príležitosti odhaľovania svojej pamätnej dlaždice na bratislavskom Filmovom chodníku slávy v júni 2013.
Na úmrtie významného slovenského umelca reagovala aj jeho kolegyňa Eva Krížiková. "Človek neráta s takým niečím, pretože z neho som mala pocit, že on ešte bude hrať. Držal sa perfektne, lenže prišla choroba a Laco odišiel ako 91-ročný, úctyhodný čas, ešte donedávna naozaj hral," uviedla popredná divadelná a filmová herečka na margo kolegu, ktorý jej pred rokom prišiel osobne zablahoželať, keď odhaľovali na bratislavskom Filmovom chodníku slávy pamätnú dlaždicu Evy Krížikovej. "Táto správa ma trošku zasiahla, vyhodila z rytmu bežného dňa, bol mi to človek blízky. Síce som vedela, že je v nemocnici, ale nerátala som s tým. Nie som schopná viac hovoriť," priznala Eva Krížiková. "Bol to veľký herec a veľký človek, inteligentný, vzdelaný a bol vynikajúci kolega, dokonca jedno obdobie nám aj šéfoval. Samé pozitíva by som mohla hovoriť. Vo všetkých postavách bol vynikajúci, patril medzi špičky, ktoré sme mali," uzavrela dlhoročná členka SND, ktorá sa s ním objavila aj v legendárnom filme Kapitán Dabač.
Posledný rozhovor s Ladislavom Chudíkom pre HN z roku 2010:
Som celkom úspešný starý herec
Lákali ho do Hollywoodu, ale zostal na Slovensku. Ako 85-ročný sa po dlhom čase postavil pred kameru a vo filme Kawasakiho ruža očaril prestížne filmové magazíny. A stále má veľa práce... Ladislav Chudík.
Už niekoľko rokov žijete, ako sám hovorievate, v "nadstavenom čase“. Ako ho trávite?
Nieto už síl ako voľakedy... ale ešte chodím do divadla, budú oslavy k 90. výročiu Slovenského národného divadla, Vysoká škola múzických umení v Bratislave mala šesťdesiatku, Konzervatórium deväťdesiatku a všade som bol prítomný, lebo som tam celkom vhodný ako dokument, viete... (smiech) Prijal som tiež postavu vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho ruža. Mám vlastne veľmi veľa roboty...
Bývate ustatý, niekedy chorý, a predsa ste sa postavili pred filmovú kameru. Prečo?
Pánovi režisérovi som povedal, že keď nebudem v nemocnici, prijmem to, ale inak by som radšej povedal nie, pretože som už, čo sa týka síl a zdravia, veľmi nespoľahlivý človek. Sľúbil som mu to, chcel som sľub splniť a podarilo sa to.
A nominovali vás na Českého leva...
Ešte vám môžem povedať, že keď sme to nakrútili, tak som mu navrhol: "Pán režisér, ak sa vám to nebude páčiť, tak si ma preobsaďte, roztrháme zmluvu a odídeme domov.“ No, ale vidíte... nebolo to tak, pekne to postrihali a vyšiel som z toho ako celkom úspešný starý herec.
Niektorých ste tu prekvapili v úlohe eštebáka, aké podobné "charaktery“ máte odohrané?
Od gestapa, cez esesákov, "wehrmachťákov“... hral som beštiálneho vraha, ktorý pôsobil v koncentrákoch. Reprezentuje zrejme najväčšie zlo - doktora Mengeleho. Roky sa spomína jeho meno, bol to azda najväčší "výkvet“ tohto všetkého, pretože zo vzdelaného lekára, vyslanca dobra a zdravia sa stal najväčší zločinec, aký sa kedy objavil v dejinách ľudstva.
Celý rozhovor nájdete TU.