Režisér Roman Polanski oslavuje 80.narodeniny

Narodil sa 18. augusta 1933 v Paríži. Ako trojročný sa s rodičmi židovského pôvodu presťahoval do poľského Krakova, a o dva roky neskôr sa začala vojna. Ako veľmi mladý sa začal Roman Polanski pohybovať vo svete filmu, divadla a rozhlasu (ako asistent režiséra alebo herec). Jeho prvým krátkometrážnym filmom v úlohe režiséra je film Rower z roku 1955. Po štúdiu na Vysokej škole filmovej v poľskej Lodži režíroval ďalšie krátkometrážne filmy Dwaj ludzie z szafa (Dvaja muži a skriňa, 1958) a Ssaki (Šibali, 1962), ktorými získal prvé úspechy a ceny.

V zahraničí ocenili hneď debutový Polanského celovečerný film Nóz w wodzie (Nôž vo vode, 1962). Nominovali ho na Zlatého leva a Oscara, kým doma, v Poľsku ho vypískali. Po rozvode s prvou manželkou, herečkou Barbarou Kwiatkowskou odišiel Polanski do Francúzska. Začal spolupracovať so scenáristom Gérardom Brachom a spolu natočili filmy Repulsion (Hnus, 1965) a Cul-de-sac (Slepá ulička, 1966).





Veľká sláva na Polanského čakala až v americkom filmovom Hollywoode po uvedení jeho hororovej komédie The Fearless Vampire Killers (Ples upírov, 1967), kde hrala aj jeho budúca druhá manželka, americká herečka Sharon Tateová. Ďalší úspech zaznamenal film Rosemary's Baby (Rosemary má dieťatko, 1968). Film za scenár nominovali na Oscara a dnes patrí do Zlatého fondu svetovej kinematografie.

Do jeho losangeleského domu v USA vtrhol v roku 1969 šialený Charles Manson a jeho banda, ktorí zavraždili krásnu, vtedy 26-ročnú, a navyše tehotnú Polanského druhú manželku Sharon a prítomných priateľov. Ako 43-ročný sa Polanski zaplietol do sexuálneho škandálu - obvinili ho zo znásilnenia 13-ročnej Samanthy Geimerovej. Po 45 dňoch strávených na psychiatrii 1. februára 1978 z USA ušiel do Francúzska, kde sa ako právoplatný občan krajiny usadil mimo dosahu americkej jurisdikcie.

Po menej úspešných filmoch sa k nemu vrátil úspech v roku 1974 v podobe nakrúteného holywoodského filmu Chinatown (Čínska štvrť). Film získal Oscara za scenár a ďalších desať nominácií a Zlatý glóbus za réžiu. V ďalšom filme Le Locataire (Nájomník, 1976) si aj zahral s Isabelle Adjaniovou titulnú rolu (príbeh o tajomnom dome a čudnom nájomníkovi) a následne pracoval ako operný režisér. V polovici 80. rokov 20. storočia napísal autobiografiu s názvom Roman.

Masové publikum zaujal až hitchcockovsky ladeným thrillerom Frantic (Buldog, 1988), v ktorom Polanski po prvý raz spolupracoval so svojou treťou manželkou, s ktorou sa oženil v roku 1989, herečkou Emmanuelle Seignerovou. V 90. rokoch 20. storočia natočil erotickú drámu Bitter Moon (Horký mesiac, 1992), komornú psychologickú drámu Death and the Maiden (Smrť a dievča, 1994) ako aj francúzsko-španielsko-americkú koprodukčnú adaptáciu románu El club Dumas Arthura Péreza-Revertea The Ninth Gate (Deviata brána, 1999).

Filmár, ktorý v Poľsku prežil hrôzy druhej svetovej vojny (prečkal ju opustený potulkami po poľskom vidieku), získal Oscara za film The Pianist (Pianista, 2002) inšpirovaný jeho vlastným útekom z krakovského geta. Film získal aj Zlatú palmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes a britské filmové ceny BAFTA v kategóriách Najlepší film a Najlepšia réžia. Ďalším filmom Romana Polanského je adaptácia Dickensovho románu Oliver Twist (2005). Občas si Polanski zahral vo svojich filmoch i filmoch iných režisérov. Ostatným bol film režiséra Antonella Grimaldiho s názvom Caos calmo (Tichý chaos, 2008).

V decembri 2006 Polanskému Európska filmová akadémia udelila Európsku filmovú cenu za celoživotné dielo a za výnimočný prínos svetovej kinematografii. Na 15. ročníku festivalu Artfilm v Trenčianskych Tepliciach v roku 2007 dostal ocenenie Zlatá kamera. V septembri 2011 si prevzal vo švajčiarskom Zürichu s dvojročným oneskorením čestnú cenu tamojšieho filmového festivalu za celoživotné dielo. Išlo o ocenenie, ktoré si nemohol prevziať v roku 2009, pretože krátko pred slávnostným ceremoniálom ho švajčiarska polícia zadržala na základe amerického zatykača súvisiaceho s dávnym obvinením zo znásilnenia v USA. Američanka napokon požiadala 27. októbra 2009 kalifornský súd, aby stiahol obvinenia voči jeho osobe. Režiséra Romana Polanského umiestnili 4. decembra 2009 do domáceho väzenia po dvoch mesiacoch strávených vo švajčiarskej väznici. Režisér dorazil do svojej horskej chaty v luxusnom lyžiarskom stredisku Gstaad. Na ruke nosil elektronický náramok, za pomoci ktorého ho stále monitorovali. Z domáceho väzenia ho prepustili 18. júla 2010. Polanského rodné Poľsko ani Francúzsko, ktoré mu udelilo občianstvo, odmietajú slávneho filmára zatknúť na základe medzinárodného zatykača vydaného Spojenými štátmi americkými.

Pod jeho režisérskou taktovkou vznikla snímka Muž v tieni (The Ghost Writer, 2010), ktorá získala cien hneď niekoľko. Cenu si osobne prevziať neprišiel. Odriekol aj svoju plánovanú účasť na výročnom festivale poľských hraných filmov, ktorý slávnostne otvorili v Gdyni 6. júna 2011. V USA je Polanski stále na zozname hľadaných zločincov.

V máji 2013 Roman Polanski kritizoval úsilie žien vyrovnať sa mužom. Na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes sa vyjadril, že ženy sa v dôsledku užívania antikoncepcie začínajú podobať mužom. Na festivale mal premiéru jeho nový film La Venus a la fourrure (Venuša v kožušine, 2013), adaptácia divadelnej hry Davida Ivesa.