Rakúšan Thomas Neuwirth, ktorý na pódiách vystupuje ako bradatá speváčka Conchita Wurst, sa stal jednoznačným víťazom sobotňajšej súťaže Eurovízie s piesňou "Rise Like A Phoneix" (s 290 bodmi). Je to druhé víťazstvo pre Rakúsko, keď to prvé získal ešte v roku 1966 Udo Jürgens so skladbou Merci, Chérie. Súťaž neobišli protesty, Slovensko ani Česko sa tento rok nezúčastnilo.
Víťaž súťaže Thomas Neuwirth - Conchita Wurst.
Dvadsaťpäťročný rakúsky transvestita, ktorého symbolmi sú upravená brada, parochňa s dlhými vlasmi a ženské večerné šaty, zvíťazil v súťaži, ktorú sledovalo približne 180 miliónov ľudí v 45 krajinách. Na pódiu sa objavil s motýlími mihalnicami a v topánkach s vysokými podpätkami.
Neuwirth sa narodil v hornorakúskom Gmudene, no vyrástol v štajerskom Bad Mitterndorfe. Po prvý raz sa objavil pred očami divákov celej krajiny v roku 2006 v tretej sérii hudobnej súťaže Starmania. V nej skončil druhý za Nadine Beiler. Neskôr sa stal členom chlapčenskej skupiny "jetzt anders!", tá sa však zakrátko rozpadla. V roku 2011 vystúpil v talentovej súťaži televízie ORF "Die grosse Chance" (Veľká šanca) po prvý raz ako bradatá speváčka Conchita Wurst. Priezvisko Wurst v tomto prípade podľa agentúry APA naznačuje aj na nemecký výraz pre klobásu - pričom Neuwirth tvrdí, že do jednej osoby sa vmestia dve pohlavia - a aj na nemecký hovorový výraz "byť fuk", pričom to, čo sa počíta, je človek, pohlavie je fuk. Už s identitou Conchity Wurst vystupoval ako spracovateľka rýb v programe ORF "Die härtesten Jobs Österreichs" (Najťažšie zamestnania v Rakúsku) a v púštnej reality show RTL "Wild Girls". Ešte pred cestou do Kodane, kde sa finále tento rok konalo, Neuwirth vyhlásil, že postavy bradatej speváčky sa tak skoro nevzdá. "V zásade nevylučujem, že jedného dňa nechám parochňu doma, ale to sa v najbližšej budúcnosti určite nestane. Moja misia sa skončí, keď už nebudeme musieť diskutovať o tom, koho smieme milovať," vyhlásil rakúsky transvestita.
Ďalší umiestnení
Na druhom mieste sa ocitlo holandské duo modernej country hudby The Common Linnets s piesňou Calm After The Storm (s 238 bodmi).
Tretie bolo Švédsko s 218 bodmi, za ktoré vystúpila speváčka Sanna Nielsen s piesňou Undo.
Štvrté miesto si z kodanskej B&W Hallerne odniesol arménsky spevák Aram Sargsyan, vystupujúci pod menom Aram MP3 za pesničku Not Alone (174 bodov), piaty bol maďarský spevák András Kállay-Saunders so skladbou Running (143 bodov), šiesta ukrajinská speváčka Mariya Yaremchuk s piesňou Tick-Tock (113 bodov). Veľkým favoritom bolo pre mnohých aj Maďarsko. Naopak Francúzsko absolútne prepadlo, keď získalo vo finále len dva body.
Všetky finálové piesne nájdete tu.
Protesty proti Rakúsku
Proti účasti rakúskeho transvestitu v súťaži spustili petície v Rusku, Bielorusku a Arménsku. Signatári žiadali, aby televízie v ich krajinách program nevysielali, alebo aspoň vystrihli transvestitu z vysielania. "Populárna medzinárodná súťaž, ktorú budú naše deti sledovať, sa na popud európskych liberálov stala semenišťom sodomie," uvádza sa v petícii ruského združenia rodičov.
Ľudia v krajine však nakoniec preukázali celkom iný názor. V televíznom hlasovaní Bielorusko nakoniec s hlasmi od ľudí umiestnilo Rakúsko na 4. miesto, Arménci na druhé miesto a Rusi na tretie. Najväčší počet bodov od ľudí si potom samozrejme všetky tri krajiny rozdelili medzi sebou. Stále teda platí, že súťaž je veľmi ovplyvnená politikou.
Rakúšania udelili najväčší počet bodov Holandsku, ale hneď na druhom mieste Arménsku, na takmer posledných priečkach však u nich bolo Rusko a Bielorusko.
Rusko na "čiernej listine"
Ruské dvojičky Anastasiju a Mariu Tolmačevové publikum v Kodani privítalo piskotom - v reakcii na marcovú anexiu Krymu, a jednak kvôli sprísneniu zákonov o homosexuáloch v Rusku. Rusko nakoniec skončilo s piesňou Shinena konečnom 7. mieste.
Celkovo sa tento rok prihlásilo 37 krajín. Do finále postúpilo z prvého a druhého semifinále 26 súťažiach. Do finále však automaticky postupuje aj päť zakladateľských krajín (Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Nemecko) a hostiteľská krajina, teda Dánsko. Už na budúci rok bude teda súťaž u našich susedov, v Rakúsku.
Slovensko opäť chýbalo
Slovensko už druhý rok nemalo v súťaži svojho zástupcu, posledným bol v roku 2012 v azerbajdžanskom Baku spevák Miro Šmajda, vystupujúci pod umeleckým menom Max Jason Mai so skladbou Don't Close Your Eyes. V doterajšej histórii Eurosongu súťažilo Slovensko v šiestich ročníkoch. Prvou bola v roku 1994 skupina Tublatanka so skladbou Nekonečná pieseň, ktorá obsadila 19. miesto. Druhým zástupcom bol Marcel Palonder v roku 1996 s piesňou Kým nás máš, skončil na 18. priečke, treťou Katarína Hasprová so skladbou Modlitba, ktorá v roku 1998 obsadila 21. miesto.
Slovensko sa na piesňovú súťaž Eurovision Song Contest vrátilo po desaťročnej absencii v roku 2009, na 54. ročníku v Moskve nás reprezentovala dvojica Nela Pocisková a Kamil Mikulčík so skladbou Leť tmou, v máji 2010 v nórskom Osle súťažila Kristína s pesničkou Horehronie, v máji 2011 v nemeckom Düsseldorfe súťažilo duo TWiiNS s piesňou I'm Still Alive a v máji 2012 Max Jason Mai. Ani jednému z nich sa do finále nepodarilo postúpiť. Marcel Palonder a jeho pieseň Kým nás máš (autor hudby Juraj Burian, text Jozef Urban) tak stále ostáva najúspešnejším slovenským interpretom na Eurosongu.