Nový album vydávate po siedmich rokoch, takže nepatríte k tým interpretom, čo sa potrebujú pripomínať každý rok novým albumom.
Presne tak! Musí prísť ten správny čas na nový album, aby stál naozaj zato. Zdalo sa mi , že práve teraz nadišla tá doba, kedy som chcela album nahrať. Tak som ho nahrala.
Povedali ste, že pesničky na albume musia spolu ladiť, na albume je ich dvanásť. Z koľkých skladieb ste vyberali?
Asi z dvadsiatich, teda z pomerne malého množstva. Nerada pesničky odmietam a navyše všetci tí moji „starí“ textári, s ktorými spolupracujem už dlho, vedia, čo im vezmem a čo nie. Oni už píšu na istotu, keďže sa navzájom poznáme dlho, pieseň mi vedia dodať priamo ušitú na mňa. Dokonca som privoňala aj k autorom, ktorých pesničky sa objavia na mojom albume po prvýkrát. Chcela som ich naspievať, pretože som rozumela textom, aspoň sa mi to tak zdalo.
A stane sa vám niekedy, že by ste texty chceli prerobiť alebo ich odmietli?
Samozrejme, že sa to niekedy stane, no prerábanie nemám rada, takže autora skôr odkážem na iného interpreta. Robím to nerada, ale občas k tomu dôjde, vtedy sa do pesničky rozhodne nenútim.
Naspievali ste ich dvanásť z dvadsiatich. Zvyšných osem skladieb ste teda odmietli?
Bohužiaľ, áno. Neboli to pesničky pre mňa, ale určite sa nestratia. Verím, že spevák, ktorý ich naspieva, nimi rozvíri hudobnú scénu.
Váš výber teda pozostáva z návrhov textov a nôt, ktoré dostanete a následne sa rozhodnete?
Presne tak. Väčšinou mi pošlú rovno aj demonahrávku naspievanú autorom. Už pred nahrávaním sa dá odhadnúť, ako pesnička zarezonuje a ako mi sadne. Akonáhle nahrám skladbu, stojím si za ňou. Keby som nakoniec nezaradila do albumu song, ktorý už som natočila, brala by som to tak trochu ako svoje zlyhanie.
Máte napriek tomu nejaké piesne nahrané, ale z nejakých dôvodov ste ich nevydali?
Teraz ma žiadne také nenapadajú. Určite však nejaké boli v minulosti, ale je to už dávno, a na to si nespomínam.
Líši sa nejako spolupráca s jednotlivými textármi skladieb? Na albume „Vyznání“ odznejú texty napríklad od Eduarda Krečmara, Václava Kopty či Pavla Žáka...
Táto spolupráca je v zásade so všetkými podobná, s tým rozdielom, že Eda Krečmar má na mojom novom albume jeden text a Václav Kopta tri. Musím však povedať, že keď som dostala text k piesni Náš Rubikon s hudbou Petra Maláska, alebo text k poľskej piesni Rande pri Múre nárekov, bola som unesená.
Po dlhej dobe ste teda naspievali text Pavla Žáka, bola to pre vás určite veľká radosť...
To teda je a veľká. Neskutočné spojenie textu Pavla Žáka a hudby Karla Vágnera v piesni Beethoven je celkovo veľmi silné. Veľmi si ich vážim, patrili po desaťročia medzi mojich najbližších spolupracovníkov.
Zdanlivo sú však autori vašich textov zástupcovia úplne odlišných hudobných žánrov, nie?
A pritom tie skladby majú spoločný charakter, čo si myslím, že je dobre. To je totiž základ k tomu, aby ste mohli album nahrať. „Moji“ autori sa trafili do žánru, ktorý je mi blízky a ktorý môžem spievať.
A všetko to aranžérsky zjednotil Dan Hadlich ...
...a urobil to skvelo. Priznám sa, že niektoré pesničky som naspievala len s pianom, a on potom na tento polotovar dopisoval aranžmány. To sa mi veľmi osvedčilo. Na to piano hral úžasne klavirista kapely Boom Band, Ondřej Hájek. On so mnou v piesňach skutočne dýcha a to zbožňujem.
Spievate rada len s pianom alebo v malej komornej zostave?
Niekedy áno, ale nie dlhý úsek. Rada na koncerte zaspievam jednu, nanajvýš dve „pianovky“, ale recitál len s klavírom som zatiaľ nerobila.
Je o vás však známe aj to, že sa podieľate na textoch aj autorsky. Ako najradšej tvoríte texty, na hudbu alebo bez nej?
Rada píšem na hudbu, tá mi dodá tvorivý a nápaditý impulz. Vtedy dostanem chuť písať a písať... Bolo to tak aj pri troch francúzskych piesňach na terajšom albume „Vyznání“. Sú prekrásne. Už keď som ich počula v originále, povedala som si : „To je ono." Priala by som si, aby mi niečo podobné napísali aj českí autori.
Vedeli by ste si vy sama spomenúť na svoj vôbec prvý text?
Samozrejme, svoj prvý text som napísala na pesničku Hany, asi tak v sedemdesiatom roku. Paradoxne k tomu došlo z nutnosti. Člen našej kapely, Richard Kovalčík, ma zamkol v izbe a povedal, že ma pustí von až vtedy, keď napíšem text. A stalo sa. Po dlhom váhaní a odkladaní som nakoniec napísala pesničku za necelé dve hodiny.
Na albume „Vyznání“ prispel svojím textom aj slovenský básnik Ľubomír Feldek.
Áno, je to tak. Poprosila som ho, aby siahol do šuflíka svojich textov a on to urobil. Veľmi sa z toho teším. Vnímam túto „našu“ pesničku trochu inak ako tie ostatné, pokladám ju za hereckú. Aj spôsob nahrávania bol iný. Prišla som do štúdia, vypočula si song a hneď na prvýkrát som ho aj nahrala. Žiadne prerábky alebo opravy. Chcela som ju mať „na prvý šup“ . Cítila som, že je to pesnička, ktorá bude krásne znieť naživo.
Vyznieva veľmi osobne, spieva sa v nej o chorobách tela a bolestiach duše, akoby ste to napísali vy.
(Smiech ) Žeby som ten text napísala sama? Nechcem sa porovnávať s pánom Feldekom, na to si naozaj netrúfam. Ten text je nádherný. Veľmi si vážim, že na tomto albume mám skladbu s textom tohto skvelého básnika.
A čím si liečite „splín“ duše vy ?
Je to možno v tom, že sa z toho vypíšem alebo si pustím nejakú peknú hudbu. V každom prípade so svojimi „splínmi“ nechodím medzi ľudí. Ak je to môj „splín“, musím si ho „vyžrať“ sama. Je to škaredé slovo, ale to tak najlepšie sedí k tomu, aký pocit mám. Až keď som s nejakým problémom vyrovnaná a mám ho zvládnutý, vtedy môžem vziať niekoho za ruku.
„Vyznání“ je vaším dvadsiatym radovým albumom, je to pre vás dôvod na oslavu?
(Váhanie) Neviem. Možno nie na oslavu, ale určite na radosť. Viete, ja nie som spomínací typ. Naozaj nie. Teraz mám toto „dieťa“, a to ma zaujíma zo všetkého najviac.
Váš manžel, operný spevák Štefan Margita, „Začína Končiť“, teda vyráža na turné, ktoré sa tak volá. A čo vy?
To by ma ani nenapadlo. Budem spievať, kým budem vypredávať sály. Kým si ma ľudia budú žiadať a budú chodiť na moje koncerty. Kým budem mať pocit, že to, čo robím, mojich fanúšikov napĺňa - tak tým pádom to bude napĺňať aj mňa.
Rozhovor poskytlo vydavateľstvo Supraphon.