Dereš, Bonzáčik, Čo dokáže ulica. To sú len tri z množstva televíznych a rozhlasových relácií, s ktorými je spojené meno Olivera Andrásyho. Moderátor, scenárista a režisér úspešných zábavných relácií pred viac ako rokom opustil televízne obrazovky a vytratil sa aj z pozornosti médií. Andrásyho a jeho moderátorskú kolegyňu Elenu Vacvalovú nahradila v relácii Nikto nie je dokonalý dvojica Junior a Marcel. V súčasnosti Andrásy túto reláciu režíruje a vo voľnom čase sa venuje rodine. „Nemusím už písať scenáre. Režírovanie je však časovo náročné, a preto nemám tak veľa voľna,“ povedal Andrásy.
Rozhodnutie zanechať moderovanie podľa neho vyplývalo z jeho prirodzenej povahy. „Nemám v sebe dostatočnú dávku exhibicionizmu, ktorú táto práca vyžaduje. Pre mňa nie je prirodzené predvádzať sa pred ľuďmi,“ povedal. Prekážali mu aj reakcie ľudí na internetových diskusiách. „Niekedy je práca na verejnosti ťažká. Keď som si o sebe v jednej diskusii prečítal, že som tlsté prasa, opýtal som sa sám seba, prečo by som to mal ďalej znášať. Nie je v poriadku, keď niekto anonymne napíše na konkrétneho človeka takéto veci,“ priblížil svoje rozhodnutie.
Napriek tomu, že jeho meno bolo dlhý čas synonymom televíznej zábavy, podľa vlastných slov nikdy nemal ambíciu stať sa moderátorom. „Moje začiatky boli výlučne autorské. Mali sme však problém s moderátormi. Nerobili svoju prácu tak, ako by som si predstavoval. Tak som sa naštval a začal som moderovať ja. Musel som sa to naučiť, nie je pre mňa prirodzené vystupovať pred ľuďmi. Vnútri som introvert,“ tvrdí.
V novembri 2014 skúsil šťastie v komunálnej politike. Kandidoval za mestského poslanca v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. „Som prehnane poriadkumilovný človek a trpím, keď sa prechádzam po Starom Meste. Človek všade vidí špinu a neporiadok. Chcel som dosiahnuť, aby bola Bratislava čistejšia a zároveň do mesta vniesť trochu elegancie. Som však rád, že ma ľudia nezvolili. Nič by som nezmenil a iba by som sa rozčúlil,“ komentoval svoj neúspech vo voľbách.
Dostal ponuku odovzdať svoje skúsenosti a vedomosti študentom. „Nemám pedagogické vlohy. Trpel by som, keby som videl, že študenti nemajú záujem sa niečo naučiť. Učiteľ musí mať anjelskú trpezlivosť, ktorá mi chýba. Keď som mal vysvetľovať, ako niečo urobiť, vždy som to radšej urobil sám,“ dodal.
Dotazník Olivera Andrásyho
V politicko-satirickom programe Dereš ho diváci poznali ako pána urodzeného. Meno Olivera Andrásyho sa však spája aj s úspešnou reláciou Čo dokáže ulica. Dá sa úspech týchto relácií zopakovať? Vrátil by sa ešte pred kamery? Aj na tieto otázky odpovedá v krátkom dotazníku.
Raz ste povedali, že za vaším úspechom stojí snaha pripravovať každú reláciu, ako keby bola prvá. Dá sa týmto pravidlom riadiť niekoľko rokov?
Stále sa snažím túto zásadu dodržiavať. Dôležitá je najmä poctivosť a prístup k práci. Mnohé relácie skončili, lebo sa ich tvorcom už nechcelo investovať do jej prípravy toľko času, koľko by si zaslúžila. Zaoberali sa niečím iným a len povedali strihačovi, čo treba vystrihnúť. Na programe je okamžite vidieť, keď nie je pripravená s pedantnosťou. Ja zostrihávam reláciu tri či štyri dni. To, čo inému zaberie pol dňa, robím niekoľkokrát dlhšie. Stojí ma to veľa energie, ale tá práca si to vyžaduje.
V najslávnejšom období dosahovala sledovanosť relácie Čo dokáže ulica viac ako 50 percent. Myslíte si, že sa dá v súčasnosti takýto úspech zopakovať?
Raz za mnou prišiel vtedajší riaditeľ televízie Pavol Rusko a blahoželal mi k päťdesiatke. Protestoval som, že mám ešte len 45 rokov. A on mi povedal, že nemyslel vek, ale sledovanosť. V tejto dobe sa také vysoké percento sledovanosti dá len ťažko dosiahnuť. Konkurencia je oveľa väčšia a objavili sa aj nové kanály. Najmä mladí už pred televíziou nesedia, ale radšej filmy sťahujú a pozerajú sa na všetko cez internet. Až keď sa dopočujú, že v televízii bolo niečo dobré, tak si to pozrú spätne. Samozrejme, pustia si to na internete.
Čoraz častejšie sa ľudia sťažujú, že v televízii už nie je čo pozerať. Máte aj vy tento pocit?
Pozerám sa najmä na dokumenty o histórii alebo o vesmíre. Náučné relácie sa dajú pozerať. A zábavné programy nesledujem. Celý deň presedím v strižni a zostrihávam jeden zábavný program. Bol by som blázon alebo masochista, keby som si večer doma pustil ďalší. Zábavným reláciám sa vyhýbam ako čert krížu, a preto ich ťažko môžem zhodnotiť.
V relácii Nikto nie je dokonalý vás nahradila moderátorská dvojica Junior a Marcel. Ste spokojný s ich prácou?
Ich postupy sa odlišujú od toho, akým spôsobom sme pracovali my. Pre mňa sú však dôležité ohlasy divákov. V listoch, ktoré nám prichádzajú s námetmi, sa negatívne reakcie objavujú len veľmi málo. Keď sú diváci spokojní, som spokojný aj ja.
Vrátili by ste sa ešte pred kamery?
Rád by som robil reláciu, ktorá by sa obsahovo podobala relácii Pod lampou. Ale obávam sa, že by to diváci neprijali. Za tie roky si na mňa zvykli ako na humoristu. Keď rozprávam o serióznejších témach neberú ma vážne. Často povedia, on je humorista, robí si len srandu. To, že ma ľudia vnímajú ako humoristu, má, samozrejme, aj svoje pozitívne stránky. Prepečie sa mi toho viac ako komukoľvek inému.
Čo plánujete v budúcnosti?
Veľké plány už nemám. Najradšej by som sa venoval vnučke a rodine. Nechcem byť však ten, čo ukončí prácu. Kým bude o mňa záujem, budem stále pracovať. Nemám silu povedať nie, keď za mnou niekto príde a osloví ma s ponukou na spoluprácu.