And Oscar goes to... to dnes počuli slovenskí filmári, samozrejme v slovenskej verzii, už po piatykrát počas udeľovania národných filmových cien Slnko v sieti. V hodinovom, miestami veľmi strohom, priamom prenose udelili ceny, zväčša bez väčších prekvapení, v 16 kategóriách.
V tých hlavných uspel, podľa očakávaní, film Môj pes Killer. Aj na svetovách festivaloch oceňovaná snímka režisérky Miry Fornay získala cenu za najlepší film (v trojici najlepších boli aj filmy Kandidát a Zázrak), réžiu (tu bol nominovaný aj Jonáš Karásek (Kandidát) a Robert Kirchhoff (Kauza Cervanová) i scenár (tiež nominovaný aj Peter Jarchovský za snímku Klauni a Juraj Lehotský spolu s Marekom Leščákom za film Zázrak).
Fornay tak vyšla na pódium Slovenského národného divadla trikrát po sebe a stihla tak poďakovať všetkým, ktorí jej s filmom pomáhali. "Som veľmi šťastná. Vybrala som si tému predsudkov, a tá môže byť aplikovaná na akúkoľvek časť spoločnosti, akurát na tom príklade, ktorý som použila v tom filme, tak tam sa to ukazovalo najľahšie a najabsurdnejšie, o čom je rasizmus, o čom sú predsudky a ako tie predsudky môžu zabíjať," povedala pre TASR režisérka. Film mal celkovo šesť nominácií, patril k najväčším favoritom večera.
Herecké kategórie mali pestré nominácie, avšak ceny si nakoniec pozbieral len film režiséra Mátyása Priklera s názvom Ďakujem, dobre. Film tak premenil všetky štyri nominácie. Najlepším hercom v hlavnej úlohe sa stal Attila Mokos (nominovaný bol aj Oldřich Kaiser (Klauni) a Adam Mihál (Môj pes Killer), vo vedľajšej Miroslav Krobot (nominovaný bol aj Michal Kubovčík (Kandidát) a Jiří Lábus (Klauni).
"Pre mňa to bola vzácna chvíľa, veľmi milé prekvapenie. Keď sa mi prvýkrát dostal scenár do ruky, nebol som s tou úlohou veľmi stotožnený. Tá postava je negatívna, bolo dosť ťažké zo začiatku sa dostať do nej, potom to už šlo," zhodnotil po preberaní ceny Atilla Mokos.
Najlepšou herečkou vo vedľajšej úlohe sa stala Jana Oľhová (nominovaná bola aj Zuzana Mauréry (Colette) a Táňa Pauhofová (Eštebák) a v hlavnej úlohe zvíťazala práve Zuzana Mauréry (nominovaná bola aj Michaela Bendulová (Zázrak) a Soňa Norisová (V tieni).
"Herectvo je pre mňa herecká práca, beriem ju pragmaticky, skôr mi je ľúto, že hlavná ženská postava nemohla mať tie atribúty, ktoré by mala mať, považovala som to skôr za vedľajšiu postavu. Budem rada, sa budú nakrúcať také filmy, kde budú hlavné ženské postavy," uviedla Zuzana Mauréry. Na javisku nezabudla podotknúť niť, že médiá často zdôrazňujú to, že niektorí herci sú kvôli hraniu v seriáloch veľmi opozeraní, a preto bola aj za túto úlohu veľmi vďačná.
Druhý najväčší favorit večera, film Jonáša Karáska Kandidát nakoniec z piatich nominácií premenil dve ceny. Ocenenie za najlepší kameramanský výkon si prevzal Tomáš Juríček, za najlepší filmový strih Matej Beneš.
Úspešný večer si môže pripísať aj Robert Kirchhof, ktorého dokument Kauza Cervanová nakoniec uspel medzi všetkými trinástimi dokumentárnymi filmami, ktoré mohli zvíťaziť. Nominované boli aj dokumenty - Hodina dejepisu režiséra Dušana Trančíka a Nový života Adama Oľhu.
Ostatné ceny pre všetkých
Ostatné kategórie, zväčša menších cien, si rozdelili viaceré filmy. Cena za najlepší filmový zvuk patrí dvojici Marián Gregorovič, Peter Mazáček za film Zázrak, Michal Novinski a Jan P. Muchow majú cenu za najlepšiu pôvodnú hudbu vo filme V tieni.
Cena za najlepší výtvarný počin patrí dvojici Michal Struss a Henrich Boráros za film Modrý tiger, cenu pre najlepšie návrhy kostýmov si prevzala Katarína Štrbová Bieliková za film Líbánky. Najlepším animovaným filmom sa stal Sneh režisérky Ivany Šebestovej (nominovaná bola ja snímka Ondreja Rudavského Mesiac a Pandy Matúša Vizára) a cenu pre najlepší krátky hraný film získala dvojica Peter Begányi a Andrej Kolenčík za snímku Výstava (nominácie získali aj snímky Momo režiséra Teodora Kuhna a Tanec tigra Martina Repku. Najlepším zahraničným filmom v slovenskej distribúcii je Láska režiséra Michaela Hanekeho. Cenu prebrala za distribútora, Asociáciu slovenských filmových klubov, Silvia Dubecká, ktorá nezabudla zdôrazniť, aké ťažké je dnes bojovať o diváka.
Filmy Colette a Klauni mali až štyri nominácie, nakoniec však neuspeli ani v jednej.
Výnimočný prínos pre dvoch Dušanov
Okrem toho boli ocenení aj Dušan Hanák a Dušan Dušek za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. "Mal som veľké šťastie na režisérov, pretože to boli režiséri, ktorí boli často spoluautori scenára, v prípade Dušana Hanáka aj Martina Šulíka. Musím povedať, že samotné písanie scenára bol pre mňa veľký zážitok, pretože ja som sa to od tých dvoch veľkých slovenských režisérov aj učil, čo to je scenár, ako pristupovať k téme, ako pristupovať k postavám, vybudovaniu konštrukcie scenára. Nebyť takých skvelých učiteľov, tak by som o tej scenáristike vedel oveľa menej, takže ja sa môžem len poďakovať," uviedol pre TASR za výnimočný prínos ocenený Dušan Dušek.
O ocenenie v sedemnástich kategóriách sa v piatom ročníku uchádzalo celkom 14 dlhometrážnych hraných, 13 dokumentárnych, päť animovaných a päť krátkych hraných filmov, ktoré mali premiéru v rokoch 2012 a 2013. O nomináciách a držiteľoch cien sa rozhodovalo v dvojkolovom hlasovaní členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Partnermi odovzdávania cien, ktoré bude vysielať v priamom prenose Dvojka RTVS sú SFÚ, LITA a Slovenská Asociácia Producentov v audiovízii.
Národné filmové ceny Slnko v sieti sú určené na ocenenie najkvalitnejších filmov a tvorivých výkonov slovenskej kinematografie. Organizátorom a garantom cien je Slovenská filmová a televízna akadémia, autorom návrhu ceny Slnko v sieti je výtvarník Oliver Leššo.
Národná filmová cena Slnko v sieti sa realizuje ako bienále. Jej história sa začala v roku 2004 udelením historicky prvej ceny za celoživotný prínos slovenskej kinematografii režisérovi Jurajovi Herzovi. Prvé slávnostné udeľovanie národných filmových cien Slnko v sieti sa uskutočnilo 8. decembra 2006 a Slovenská filmová a televízna akadémia nimi ocenila filmovú tvorbu z obdobia rokov 2004 – 2005.