Narodila sa na ulici, jej prvou postieľkou bola pláštenka policajta, ktorý jej matke pri pôrode pomáhal. Matka bola pouličnou speváčkou, otec akrobatom, jeho arénou boli ulice na parížskych predmestiach. Malú Edith vychovala babička. Keď podrástla, otec predvádzal okoloidúcim akrobatické kúsky a Edith mu k tomu spievala.
Osud ulice mala podobný až do dvadsiatky. V roku 1935 ju videl majiteľ reštaurácie Louis Leplée. Ten jej dal prvú príležitosť, spievala pod menom Mome Piaf. Keď bol tento pán za záhadných okolností zavraždený, podozreniu polície sa nevyhla ani Edith. Skutočné životné školenie jej však dal až skladateľ a textár Raymond Asso. Ten z Edith urobil speváčku prijateľnú pre spoločnosť. Bolo to čosi podobné ako profesor Higgins v Pygmalione, ktorý učil kvetinárku Lízu Doolitlovú.
V roku 1937 slávila Edith Piaf prvé úspechy, bolo to na scéne parížskeho divadla A.B.C. To už mala za sebou aj prvé vydané platne. Pohybovala sa v najvyšších umeleckých kruhoch. Na turné v USA stretla francúzskeho majstra sveta v boxe Marcela Cerdana. Tohto muža vo svojom živote Edith najviac milovala. Marcel však zahynul pri leteckej havárii a Edith sa z toho dosť dlho spamätávala. Pod jej zdravotný stav sa podpísali aj dve autonehody.
V roku 1962 sa Edith Piaf opäť vydala, a to za speváka Théa Serapa. Životné problémy, s ktorými sa od mala potýkala, sa snažila prekonať aj pomocou alkoholu. Keď k tomu prišli aj narkotiká, nepomohli veľmi ani liečenia. Stále však bola populárnou, vydávala platne, Paríž, Francúzsko a vlastne Európa jej ležala pri nohách. Hudobní kritici prirovnávali jej život k americkej speváčke Billy Holiday. História ukázala, že tieto dve dámy mali skutočne podobný osud.
Prenikavý, neustále vzrušený hlas, ktorý vždy znel, ako by šlo o život, to bol základ úspechu Edith Piaf. Prejav a šansóny v jej podaní sú skutočným umením, napísala o nej hudobná kritika. Keď ju Louis Leplée uvádzal na scénu parížskeho kabaretu, dal jej prívlastok žabec-vrabčiak. Z tohto pomenovania sa postupne vyvinul pseudonym Parížsky vrabec. Svoje umenie si počas života neskrývala iba pre seba, za rady do života aj rady spevácke jej mohli ďakovať viacerí francúzsku speváci, medzi nimi Yves Montand či Charles Aznavour. Nahrala desiatky známych piesní, medzi nimi La vie en rose, Milord, Non, je ne regrette rien či La Foule.
Zomrela 11. októbra 1963 v Plascassier na Francúzskej riviére vo veku 47 rokov. Život Edith Piaf, to bol román - román pre slúžky aj pre ich bohaté panie, povedal o Edith úspešný francúzsky šansoniér Yves Montand. Jej piesne sú zaznamenané na skoro stovke albumov a rôznych výberoviek. V závere októbra vyšla nová dvojkompilácia Edith Piaf 100 Anniversaire, ktorá ponúka 40 zásadných songov z jej životnej dráhy.